Ministerstvo financií k článku TASR: Sú to dezinformácie

V pondelok okolo poludnia vydala agentúra TASR správu s  názvom "Časť slovenského plánu obnovy Brusel neschváli, varujú experti." Podvečer na správu reagovalo ministerstvo financií a informácie z článku označilo za dezinformácie a titulok článku za poplašný.

V správe sa TASR opiera o údajnú analýzu poradenskej spoločnosti Grant Thornton.

Ministerstvo kontaktovalo riaditeľa tejto spoločnosti Filipa Tichého a požiadali ho o poskytnutie citovanej analýzy. "Dozvedeli sme sa, že analytický materiál v pravom slova zmysle neexistuje a pán Tichý svoje závery oprel len o stručné zhrnutie Plánu obnovy, ktoré sme zverejnili 22. decembra. Tieto svoje informácie pán Tichý následne potvrdil aj v e-mailovej správe, a to s dôvetkom, že s titulkom, ktorým agentúra TASR nazvala inkriminovaný článok, rozhodne nesúhlasí," píše ministerstvo financií.

"Považujeme to za potvrdenie, že publikované tvrdenia sú zavádzajúce a poškodzujú úsilie vlády pripraviť kvalitný Plán obnovy, ktorý čo najlepšie skĺbi európske požiadavky na zelenú ekonomiku a dekarbonizáciu s domácimi reformami. Okrem toho – ministerstvo financií patrí medzi najviac aktívne krajiny EÚ v prípravách Plánu obnovy – Európska komisia zatiaľ eviduje iba približne jednu tretinu členských štátov, ktoré jej návrh Plánu obnovy zaslali. Slovensko je v tejto skupine krajín. S Európskou komisiou naďalej veľmi intenzívne komunikujeme tak na technickej, ako aj na najvyššej politickej úrovni a všetky kroky s ňou riadne konzultujeme," dodáva ministerstvo.

Aktualizácia 12. 1. 2021:

Reakcia odborníkov poradenskej spoločnosti Grant Thornton na Plán obnovy a odolnosti (verzia 22.12.2020)

Filip Tichý, Audit Director, Grant Thornton

Celkové zhodnotenie:
Predstavený Plán obnovy a odolnosti SR správne pomenováva východiskovú pozíciu slovenskej ekonomiky a identifikuje hlavné problémy a potreby rozvoja. Takisto spĺňa hlavné parametre stanovené Európskou komisiou (37 % prostriedkov alokovaných na zelenú ekonomiku a 20 % na digitalizáciu).
Aj keď v porovnaní s októbrovou verziou plán prináša zásadné upresnenie, je reálne, že Európska komisia v rámci skríningu zamietne niektoré opatrenia kvôli nesúladu s princípmi fondu obnovy a odolnosti. EK bude skúmať, či predložené reformy riešia oblasti postihnuté koronakrízou (obnova) a prispievajú k štrukturálnym reformám potrebných na prípravu na výzvy budúcnosti (odolnosť). Európska komisia by mohla mať najväčšie výhrady k opatreniam v časti Zelená ekonomika, ktoré nemajú potenciál priniesť požadované zníženie emisií, alebo im chýba praktický spôsob implementácie. Ďalším dôvodom môžu byť príliš všeobecné a vágne reformy bez popisu, ako chceme dosiahnuť konkrétne ciele. To sa týka napríklad kapitoly Lepšie vzdelanie pre každého.
Keďže efekt reforiem bývalej Dzurindovej vlády sa postupne vytráca, Slovensko potrebuje skutočne zásadné zmeny, avšak plán obnovy ich prináša len v obmedzenej miere.

Zhodnotenie časti Zelená ekonomika

Plán by mal mať okrem splnenia podielu celkových výdavkov (minimálne 37 % objemu) smerovať opatreniami aj k zníženiu emisií CO2 o 55 % oproti roku 1990, ku ktorému sa Slovensko zaviazalo. Ide o veľmi ambiciózny plán, ktorého praktická realizácia si vyžaduje drastické, nie iba kozmetické opatrenia. Najväčší podiel emisií všetkých skleníkových plynov na Slovensku majú energetika (50 %), priemysel (22 %) a doprava (18 %)*. Plán obnovy síce prináša opatrenia v týchto troch kategóriách, nie je z nich ale vôbec zrejmé, či majú čo i len teoretický potenciál dosiahnuť požadované zníženie emisií.
Kapitola Dekarbonizácia priemyslu, ktorá by mala obsahovať kľúčové opatrenia na dosiahnutie požadovaného zníženia emisií a byť kľúčovou časťou plánu, pôsobí absolútne nedostatočne. Obsahuje nešpecifické a vágne reformy „Vytvorenie nákladovo-efektívnej schémy na dekarbonizáciu priemyslu a dopravy“, alebo popisuje opatrenia v doprave a nie v priemysle („Rozvoj infraštruktúry pre vozidlá na alternatívny pohon a podpora systematickej obnovy vozového parku v prospech alternatívnych pohonov“). Bez zásadného a detailnejšieho popísania opatrení v oblasti dekarbonizácie priemyslu nemáme šancu splniť ciele na potrebné zníženie emisií.
V tejto kapitole úplne absentujú tzv. zelené dane a dotácie. Ide o systém odmeňovania podnikov, ktoré ciele spĺňajú alebo prevyšujú a súbežne penalizovania podnikov, ktoré environmentálne ciele nespĺňajú. Ide o nástroj, ktorý do svojich plánov obnovy a odolnosti zapracúva viacero krajín EU. Pre štát ide o relatívne jednoducho implementovateľný nástroj, ktorý ťažšiu úlohu (vymyslieť a zaviesť konkrétne riešenia) prenáša na podniky, pričom úloha štátu je redukovaná iba na finančné ohodnotenie. V rámci EÚ existujú modely a schémy, ktoré by stačilo prebrať. V situácii, kedy bude veľmi náročné prakticky implementovať rôzne reformy a splniť ambiciózne ciele, ide o zbytočne opomenutý jednoduchý nástroj.

Zhodnotenie časti Zlepšenie podnikateľského prostredia

Táto kapitola je nepochopiteľne zúžená iba na verejné obstarávanie a stavebné konanie. Podnikateľské prostredie na Slovensku má však oveľa širšiu škálu systematických problémov, drvivá väčšina firiem na Slovensku sa do styku s verejným obstarávaním alebo stavebným konaním nikdy nedostane.
V tejto časti sme očakávali zahrnutie komplexnejších opatrení, ktoré riešia zlepšenie podnikateľského prostredia pre všetky firmy a podnikateľov, ako napríklad zníženie daňovo-odvodového zaťaženia práce alebo efektívnejšia digitalizácia štátnej správy z pohľadu podnikateľov (plán obnovy, tak ako je definovaný v časti „Štát v mobile“, rieši iba digitalizáciu štátnej správy z pohľadu občana). Opakovane upozorňujeme že ide o zásadnú konkurenčnú nevýhodu Slovenska. Dnes má totiž Slovensko cenu práce vyššiu nielen ako štáty V4, ale predbehlo aj Rakúsko, ktoré v cene práce patrí medzi najdrahšie štáty EÚ.

* podiely jednotlivých sektorov na emisiách skleníkových plynov za rok 2018 podľa SHMÚ