Ilustr. reprofoto EP
Novinári čelia v posledných rokoch čoraz väčšiemu počtu útokov, ktoré v tých najhorších prípadoch končia vraždou. Pandémia COVID-19 im, a zvlášť tým na voľnej nohe, prácu ešte viac sťažila znížením príjmov a obmedzením vstupu na podujatia.
Európska komisia reaguje na tento trend - predložila svoje vôbec prvé odporúčanie na zvýšenie bezpečnosti novinárov a iných pracovníkov médií.
„Informácie sú verejným statkom. Musíme chrániť tých, bez ktorých by sa o transparentnosti nedalo hovoriť: novinárky a novinárov. Preto sme vydali odporúčanie, ako novinárky a novinárov lepšie chrániť,“ povedala predsedníčka Ursula von der Leyen vo svojom prejave k správe o stave únie.
Vo svojom odporúčaní okrem iného vyzýva na vytvorenie nezávislých vnútroštátnych služieb podpory vrátane liniek pomoci, právneho a psychologického poradenstva či útulkov pre novinárov a pracovníkov médií, ktorí čelia hrozbám. Vyzýva tiež na zvýšenú ochranu novinárov počas demonštrácií, väčšiu bezpečnosť na internete a osobitnú podporu pre novinárky.
„Žiaden novinár by nemal zomrieť ani utrpieť ujmu pre svoju prácu. Novinárov musíme podporovať a chrániť; sú nevyhnutnou súčasťou demokracie. Pandémia ešte viac potvrdila kľúčovú úlohu novinárov pri informovaní. A zároveň naliehavú potrebu, aby sa verejné orgány starali viac na ich ochranu. Dnes žiadame členské štáty, aby podnikli rozhodné kroky a urobili z EÚ bezpečnejšie miesto pre novinárov,“ povedala podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová.
Odporúčanie k bezpečnosti novinárov:
1. Všeobecné
S rastúcim počtom útokov na novinárov, v roku 2020 ich bolo v EÚ viac ako 900, sa v odporúčaní apeluje na členské štáty, aby plne využili existujúce vnútroštátne a európske právne predpisy a dôrazne vyšetrili a odsúdili všetky trestné činy. V prípade potreby môžu členské štáty do tohto procesu zapojiť aj európske orgány, ako sú Europol a Eurojust. Členské štáty by mali podporovať lepšiu spoluprácu medzi poriadkovými zložkami a mediálnymi radami v snahe efektívnejšie identifikovať a riešiť hrozby, ktorým sú novinári vystavení, a poskytovať osobnú ochranu tým, ktorých bezpečnosť je ohrozená. Takisto je veľmi dôležité, aby mali médiá rovnaký prístup k informáciám vrátane tlačových konferencií a dokumentov vydávaných verejnými orgánmi. Okrem toho sa v odporúčaniach zdôrazňuje význam odbornej prípravy a zlepšenia prístupu všetkých pracovníkov médií k sociálnej ochrane.
2. Protesty a demonštrácie
Takmer každý tretí incident sa odohrá počas demonštrácie, preto sa tieto zhromaždenia stali v roku 2020 najčastejším miestom útokov na novinárov. Členské štáty by mali poriadkovým zložkám poskytovať pravidelnú odbornú prípravu, aby mohli novinári a iní mediálni pracovníci na týchto podujatiach pracovať bezpečne a bez obmedzení. Pri rozhodovaní o najvhodnejších opatreniach, napríklad o vizuálnej identifikácii pracovníkov médií, je nevyhnutné spolupracovať so zástupcami novinárov. Medzi odporúčané opatrenia patrí aj vymenovanie tzv. styčných dôstojníkov, ktorí budú novinárov pred plánovanými protestmi alebo demonštráciami informovať o možných rizikách.
3. Online bezpečnosť a posilnenie postavenia v digitálnej oblasti
Digitálna a online bezpečnosť sa stali hlavným problémom novinárov, ktorí tak na internete čelia podnecovaniu k nenávisti, hrozbám fyzického násilia, ale aj kyberneticko-bezpečnostným rizikám a nezákonnému sledovaniu. Členské štáty sa vyzývajú podporovať spoluprácu medzi online platformami a organizáciami, ktoré majú odborné skúsenosti s bojom proti hrozbám adresovaným novinárom, napríklad podporovaním ich potenciálnej úlohy ako dôveryhodných oznamovateľov. Príslušné vnútroštátne orgány zodpovedné za kybernetickú bezpečnosť by mali na požiadanie novinárom, ktorí sa snažia zistiť, či ich zariadenia alebo online účty neboli napadnuté, pomôcť využiť služby renomovaných forenzných vyšetrovateľov v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Členské štáty by tiež mali podporovať pravidelný dialóg medzi orgánmi kybernetickej bezpečnosti, médiami a odvetvím, aby sa zlepšila najmä osveta v kybernetickej oblasti, ale aj digitálne zručnosti medzi novinármi.
4. Ženy – novinárky, novinári z menšinových skupín a tí, ktorí sa venujú témam rovnosti
Novinárky, novinári patriaci k menšinovým skupinám, ako aj tí, ktorí informujú o otázkach rovnosti, sú najviac vystavovaní hrozbám a útokom. Novinárky čelia početnejším hrozbám ako ich mužskí kolegovia, keďže až 73 % z nich uviedlo, že pri svojej práci zažili online násilie. V odporúčaní sa členské štáty vyzývajú, aby podporovali iniciatívy zamerané na posilnenie postavenia novinárok, ako aj pracovníkov z menšinových skupín a tých, ktorí sa venujú témam rovnosti. Členské štáty by mali zlepšiť transparentnosť a efektivitu nahlasovania útokov a prípadov diskriminácie týchto novinárov a poskytnúť im informácie o tom, ako vyhľadať pomoc a podporu. Okrem toho sa v odporúčaní zdôrazňuje potreba podporovať rovnosť a inklúziu v redakciách i v celom mediálnom priestore a podporovať neustály rozvoj kompetencií a zručností vo všetkých povolaniach súvisiacich s ochranou novinárov.
