Foto z knihy Radostná správa
Vo vydavateľstve Monokel vyšla v týchto dňoch kniha s názvom Radostná správa, ktorá je komiksovým príbehom Milana Lasicu a Júliusa Satinského.
Radostná správa je názov druhej a zároveň poslednej autorskej hry, ktorú stihli Lasica so Satinským uviesť koncom 60. rokov v bratislavskom Divadle na korze. S nastupujúcou normalizáciou prišiel zákaz, nútený odchod z divadla či snaha vymazať dvojicu z archívov a najmä z pamäti ľudí. Komiksový príbeh mapuje zrod, začiatky a vrcholné tvorivé roky Lasicu a Satinského v časoch, ktoré humoru veľmi nepriali, napísal ku knihe vydavateľ.
Hneď od začiatku existovala idea, že nepôjde o klasický životopis, ale že sa autori zamerajú na vrcholné tvorivé obdobie Lasicu – Satinského a tak je hlavnou témou komiksu Divadlo na korze. Toto legendárne divadlo trvalo veľmi krátko, od roku 1968 do roku 1971; za tri sezóny odpremiérovalo osem inscenácií, ktoré znamenali nóvum pre slovenské profesionálne divadlo.
Kniha je dielom scenáristu Petra Gärtnera a ilustrátora Ďura Balogha, autorom námetu je vydavateľ Peter Michalík. Milan Lasica bol pri zrode komiksu, stihol ho ešte odobriť, ale jeho vydania sa nedožil. Kniha vychádza v týchto dňoch.
Čitatelia a čitateľky si pripomenú slávne dialógy dvojice, ich humor, pre ktorý bola príznačná absurdita a skratka, trefné narážky, ktoré ilustrujú dobový kontext ich vzniku. K nemu patrí aj celý rad zákazov a odmietaní. Lasica – Satinský chceli hrať pre svoje publikum, no vždy a zas im ho vzali. V knihe sú aj vedľajšie postavy skutočných súputníkov dvojice, ich priatelia, i tí „najvyšší“, ktorí rozhodovali v mene režimu.
Dôležitou postavou je šéfredaktor zásadného Kultúrneho života Kornel Földvári, neskôr riaditeľ Divadla na korze, okrem iných sa v knihe objavia: Peter Mikulík, Laco Kalina, Janko Borodáč, Martin Porubjak, Alexander Dubček, Ján Roháč, Miroslav Válek, Miroslav Horníček, Ján Werich, Milan Sládek, herci z korza, kapela Prúdy a mnohí ďalší.
„Toto obdobie tvorí priesečník mnohých silných historických, umeleckých aj osobných momentov. 60. roky patrili aj vďaka spoločenskému odmäku, ktorý priniesla Pražská jar, k najslávnejším obdobiam modernej slovenskej kultúry: hudba, literatúra, kinematografia, ktorá vtedy vznikala, inšpiruje mnohých dodnes. Aj pre Lasicu a Satinského to bolo nesmierne dôležité obdobie: po legendárnych prechádzkach pri Dunaji, mládežníckych predpoludniach v Tatra revue a prvých televíznych skúsenostiach, dosiahli zrelý autorský aj herecký výraz, ktorý mali zrazu možnosť po dlhých rokoch presúvania a zákazov rozvíjať na doskách vlastnej scény v Divadle na korze. Až kým neprišli tanky, divadlo nezavreli a Lasicu a Satinského neupadli do minulosti,“ povedal Peter Michalík.
„Príbeh knihy sa začal mailom s nasledovným znením: „… ako dlhoročný predstaviteľ pokleslej kultúry vítam vašu ambíciu a som k dispozícii. ML“. No až po zistení, že by sa príbeh slávnej dvojice, spracovaný prostredníctvom tohto „pokleslého“ média mohol páčiť aj jeho vtedy ešte žijúcemu aktérovi, som vedel, že sa do toho môžeme a snáď aj musíme pustiť. Podobnú reakciu som mal aj od rodiny Satinských,“ povedal Peter Michalík, riaditeľ a zakladateľ vydavateľstva Monokel. Na začiatku roka 2019 oslovil tvorcov, o ktorých bol presvedčený, že majú na takýto počin „správnu výbavu“. O pár týždňov pripravil Ďuro Balogh prvé skice a Peter Gärtner prvý návrh scenára.
Milan Lasica a Július Satinský tvorili humoristickú dvojicu celé desaťročia, až do smrti Júliusa Satinského, do decembra 2002. Milan Lasica odišiel náhle, tohto roku, 18. júla 2021. Peter Michalík a autor textu Peter Gärtner s ním o nápade vytvoriť a vydať knihu tohoto typu ešte stihli hovoriť a konzultovať s ním.
„S Milanom Lasicom sme hovorili od začiatku, a vlastne bez jeho posvätenia by sme to ani nerobili. Prvýkrát sme sa stretli pred letom 2019, kedy bol jeho postoj, povedal by som rezervovaný. Potom druhýkrát sme sa s ním stretli o rok, keď už bol hotový scenár. Ten sa mu páčil a dokonca vtedy vyjadril svoje potešenie, že niečo také vznikne. Potom sa to ešte rok kreslilo, a výsledku sa bohužiaľ pán Lasica nedožil. Povedal nám veľa známych aj menej známych historiek zo svojho života, tie najlepšie sme spracovali do knihy. V konečnom dôsledku nám dal voľnú ruku: Dajte tam, čo chcete, len nech to je už hotové,“ spomína Peter Gärtner.
Pri zbere materiálu autor textov vychádzal z dostupných teatrologických materiálov, filmových záznamov, knižných a časopiseckých rozhovorov, ale aj z autentických spomienok priamych aktérov či pamätníkov slávnej éry slovenského divadelníctva.
