Ilustr. foto: Omediach.com
Vo veku 80 rokov zomrel novinár a publicista, bývalý disident, politický väzeň a signatár Charty 77 Petr Uhl, ktorý sa počas komunistického režimu aj po revolúcii zasadzoval o ochranu ľudských práv. ČTK to oznámila jeho manželka, niekdajšia ombudsmanka Anna Šabatová.
Uhl patril k najvýraznejším postavám československého disentu a mimo verejného diania nezostal ani po novembri 1989. Začiatkom 90. rokov viedol Československú tlačovú kanceláriu, niekoľko rokov pôsobil ako komentátor denníka Právo. Bol poslancom Federálneho zhromaždenia aj vládnym splnomocnencom pre ľudské práva.
Potom písal do internetového Denníka Referendum a ďalších internetových médií.
Uhl bol spoluzakladateľom, signatárom a aktivistom Charty 77, stál tiež pri zrode Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS).
Po novembri 1989 sa zapojil do práce v Občianskom fóre (OF), za ktoré bol v roku 1990 zvolený za člena Ľavej alternatívy za poslanca Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. V 90. rokoch bol členom Občianskeho hnutia, medzi rokmi 2002 a 2007 bol v Strane zelených, za ktorú v roku v roku 2006 kandidoval do Snemovne, poslancom sa ale nestal. Za sociálnodemokratickej vlády Miloša Zemana sa stal vládnym splnomocnencom pre ľudské práva, zasadal aj v Rade Českej televízie.
Uhl sa nikdy netajil svojimi ľavicovými postojmi a zastával názory, ktoré neboli vždy populárne, napríklad v otázke povojnového odsunu Nemcov. "Takzvaný odsun považujem za vyhnanie, ktoré v podmienkach československého štátu, ktorý chcel byť demokratický, nemožno ospravedlniť nacistickými zločinmi," vyhlásil pred 13 rokmi, keď dostal od Sudetonemeckého krajanského združenia Cenu Karla IV.
Vo väzení sa Petr Uhl prvýkrát ocitol v roku 1969 ako predstaviteľ Hnutia revolučnej mládeže, v ktorom sa angažovali najmä študenti pražskej filozofickej fakulty. V roku 1971 Uhl, súdený spolu s ďalšími v jednom z prvých politických procesov po roku 1968, odišiel zo súdu so štvorročným nepodmienečným trestom za podvracanie republiky. Po prepustení pracoval okrem iného ako projektant a koncom roku 1976 sa zaradil do okruhu autorov Charty 77 aj medzi jej prvých signatárov. Onedlho potom spoluzakladal aj Výbor na obranu nespravodlivo stíhaných.
Práve pre činnosť vo výbore bol Uhl odsúdený druhýkrát, päťročný trest si odpykal na Mírove a vo Vinařicích. Po prepustení pracoval až do svojho posledného zatknutia ako kurič. Naposledy bol uväznený 19. novembra 1989 kvôli rozšíreniu správy o údajnej smrti študenta Martina Šmída na demonštrácii na Národnej triede. Jeho stíhanie bolo zastavené o týždeň neskôr.
Uhl bol držiteľom mnžstva ocenení, napríklad Medaily Za zásluhy I. stupňa, ktorú mu v roku 1998 udelil prezident Václav Havel, ale aj vysokých vyznamenaní poľských, nemeckých či francúzskych. V roku 2018 dostal pri odovzdávaní novinárskych cien Karla Havlíčka Borovského za rok 2017 Cenu Opus Vitae za celoživotné presadzovanie spravodlivosti, ľudských práv a za osobnú statočnosť.
S Annou Šabatovou mali tri deti.
