Ilustr. reprofoto EP
Po celom svete bolo v uplynulom roku za mrežami 488 novinárov v súvislosti s výkonom povolania, informovala dnes vo svojej každoročnej správe mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc (RSF). Ide o najvyšší údaj od roku 1995, kedy s monitorovaním represií voči novinárom RSF začala. Za svoju prácu zaplatilo životom 46 reportérov, čo je najmenej za posledných 20 rokov.
Za nebývalým dvadsaťpercentným medziročným nárastom počtu zadržiavaných novinárov stoja podľa RSF najmä tri štáty: Barma, Bielorusko a Čína.
U poslednej menovanej krajiny represie vzrástli najmä po prijatí nového bezpečnostného zákona v Hongkongu, na základe ktorého začali tamojšie úrady proti novinárom dôraznejšie zasahovať. Veľké množstvo väznených reportérov je však aj v západočínskej provincii Sin-Ťiang, kde podľa generálneho tajomníka RSF Christophea Deloira v dôsledku toho vznikla "čierna diera na informácie".
Čína je krajinou s najväčším počtom zadržiavaných novinárov, za mrežami ich tam teraz RSF eviduje 127. Ďalej nasleduje Barma (53), Vietnam (43), Bielorusko (32), a Saudská Arábia (31).
"RSF tiež doteraz nikdy nezaznamenala toľko zadržaných novinárok," poznamenala organizácia s tým, že ženy tvoria vyše 12 percent všetkých väznených reportérov. V Bielorusku je napríklad viac väznených žien ako mužov.
Organizácia však eviduje už niekoľko rokov aj pozitívny vývoj, ktorým je klesajúci počet zabitých novinárov kvôli výkonu ich povolania. V tomto roku bol tento údaj najnižší za posledných 20 rokov.
"Tento klesajúci trend, ktorý sa od roku 2016 zvýrazňuje, možno vysvetliť najmä vývojom regionálnych konfliktov (Sýria, Irak a Jemen) a stabilizáciou (vojnových) frontov po rokoch 2012 až 2016, ktoré boli obzvlášť smrtiace," uvádza RSF.
Podľa Deloirea zohráva úlohu aj to, že v dôsledku pandémie novinári menej vychádzali do terénu a nedostávali sa teda toľko do situácií, v ktorých im hrozilo riziko. Na druhej strane ich "možno viedla istá forma autocenzúry" k tomu, aby tak nevyhľadávali nebezpečné miesta, dodal generálny tajomník RSF. Aj tak bolo však 65 percent zabitých novinárov usmrtených cielene, poznamenáva organizácia.
Nebezpečenstvo hrozilo tento rok žurnalistom najviac v Mexiku a Afganistane, kde prišlo o život sedem, respektíve šesť reportérov. Nasleduje India a Jemen, kde zomrelo po štyroch novinároch.
Traja z piatich všetkých zabitých reportérov zomreli v krajinách, ktoré oficiálne nie sú vo vojne, uvádza RSF a pripomína napríklad prípad zabitého novinára v Grécku, ktorý vyšetroval korupciu v miestnej polícii alebo júlovú vraždu holandského novinára Petera de Vriesa.
Podľa RSF je tiež po svete 65 novinárov alebo ich pomocníkov držaných ako rukojemníkov, čo je o dvoch viac ako vlani. Všetci títo rukojemníci sú v troch krajinách, v Sýrii (44), Iraku (11) a Jemene (9), až na francúzskeho reportéra Oliviera Duboisa, ktorý je od apríla držaný v Mali, uvádza organizácia vo svojej správe.
