Ruský prezident Vladimír Putin dnes pred novinármi obhajoval ruský zákon označujúci jeho oponentov a kritikov, nepohodlné mimovládne organizácie a nezávislé médiá za "zahraničných agentov". Ruský zákon je podľa Putina "omnoho liberálnejší" ako obdobný zákon v USA. Prezident tiež navrhol "otočiť list" za otravou svojho hlavného oponenta na domácej scéne, teraz uväzneného opozičného politika Alexeja Navalného - bez toho, aby Navalného meno vôbec vyslovil.
Dôvodom má byť podľa Putina to, že Moskva nedostala od Západu "ani jediný materiál", potvrdzujúci otravu, Západ vraj ani nepripustil ruských expertov na skúmanie otravy, ktorá podľa západných laboratórií bola dielom bojovej látky zo skupiny novičok.
Opozičný politik a bloger skolaboval vlani v auguste na palube lietadla, ktorým sa vracal do Moskvy. Najprv bol ošetrovaný v sibírskom Omsku, kde stroj núdzovo pristál, neskôr bol po medzinárodnom tlaku a naliehaní rodiny v bezvedomí prepravený do Berlína. Nemeckí lekári našli v jeho tele stopy otravy, v októbri potvrdila prítomnosť látky v tele Navalného aj Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW). Moskva tvrdí, že ruské testy stopy jedu neodhalili.
Navalnyj si teraz odpykáva trest odňatia slobody v dĺžke zhruba 2,5 roka kvôli porušeniu podmienky staršieho rozsudku, ktorý sa týkal obvinenia zo sprenevery. Podmienku hlásiť sa pravidelne úradom nesplnil, pretože v kóme ležal v berlínskej nemocnici. Európsky súd pre ľudské práva považuje proces za nespravodlivý.
"Rusko nemožno poraziť, možno ho zničiť len zvnútra," vyhlásil Putin v odpovedi na otázku týkajúcu sa sústreďovania moci v Rusku v jediných rukách, čo v minulosti viedlo k vojnám a revolúciám. "Kto ničil Rusko zvnútra počas prvej svetovej vojny? Tí, čo boli v službách cudzích štátov," dodal Putin, najskôr v narážke na financovanie boľševikov cisárskym Nemeckom.
V Spojených štátoch podľa Putina hrozí za pôsobenie v službách cudzieho štátu až päť rokov väzenia, zatiaľ čo "u nás nič nezakazujeme, chceme len poznať jasný zdroj financovania".
Americký zákon o registrácii zahraničných agentov obsahuje niekoľko výnimiek pre ľudí zastupujúcich komerčné záujmy, ktorí zaregistrovali svoju činnosť v súlade so zákonom o otvorenom lobingu. V Rusku však obdobný zákon neexistuje, poznamenala stanica BBC. Americký zákon sa tiež nevzťahuje na zahraničné médiá, ktoré nefungujú v záujme svojich vlád, verejne ich kritizujú a neskrývajú zdroje svojho financovania. Ďalší rozdiel spočíva v tom, že "zahraničný agent" v USA musí dostávať peniaze priamo z rozpočtu iného štátu. V Rusku sa môže stať "zahraničným agentom" obdržaním peňazí z ľubovoľného zdroja v zahraničí, dodala BBC.
Zákon o takzvaných zahraničných agentoch Rusko prijalo v roku 2012 a postupne ho rozšírilo z mimovládnych organizácií na nezávislé médiá i jednotlivcov, ktorí prijímajú financie zo zahraničia a podľa úradov vyvíjajú politickú činnosť.