Archív Soni Gyarfášovej
Známa redaktorka STVR Soňa Gyarfášová, ktorá sa dostala na zoznam nepohodlných redaktorov STVR, reaguje na otvorený list generálnej riaditeľky STVR Martiny Flašíkovej, v ktorom našla prekrúcanie reality vo vzťahu k svojej práci.
V otvorenom liste, v ktorom Flašíková posiela umelcov, ktorí si dovolili vyjadriť na Radio_head Awards svoje postoje a názory, mimo verejnoprávnej inštitúcie, sa Flašíková vyjadruje aj ku kauze prepúšťania známych tvárí z STVR, kde tvrdí, že „vo viacerých prípadoch identifikovali súbeh pracovného pomeru s externými zmluvami, a to aj v prípade niektorých zamestnancov, ktorých mená sa objavovali vo verejnej diskusii.“ Ako príklad uviedla "medializovanú redaktorku“, s ktorou sa podľa jej slov „napriek verejnej kritike STVR nedávno dohodli na pokračovaní dokumentárnej tvorby,“ píše Flašíková.
Soňa Gyarfášová na list reaguje, pretože Flašíková v ňom spomína aj "medializovanú redaktorku" a " dokumentárnu tvorbu". „Keďže som jediná z prepustených, na ktorých sedí tento opis, dovolím si na to reagovať,“ píše v statuse na sociálnej sieti Gyarfášová.
„Nestíham sa čudovať nad takým prekrúcaním reality,“ píše Gyarfášová a ďalej vysvetľuje, ako sa snažila priniesť dôležité historické témy nielen do rozhlasu ale aj na televíznu obrazovku v rámci STVR: "Dlhodobo som sa snažila, aby sa pri dokumentovaní príbehov pamätníkov rozhlasová a televízna zložka prepojili. Veď sme jedna inštitúcia. Mojou víziou bolo zriadenie centra dokumentaristiky, ktoré by zaznamenávalo príbehy pamätníkov nielen pre rozhlasové relácie, ale aj pre televízne, a zároveň by tvorilo archív. Takéto - aj formálne - prepojenie však pre byrokratické procesy v telerozhlase neumožnili. Televízne spracovanie príbehov pamätníkov som teda pripravovala externe a vo voľnom čase. Štandardne ako ľudia, ktorí tvoria pre rozhlas aj televíziu, lebo tak to nastavila samotná inštitúcia. A najmä som to robila preto, aby po týchto ľuďoch zostala pamäťová stopa. K externej spolupráci - ani vo sne. Na žiadnej externej spolupráci som sa nedohodla. A ani by som to neurobila. V čase, keď ešte odbory bojovali za zotrvanie ľudí, ktorí sa ocitli na zozname prepustených, sme sa rozprávali s intendantom Dvojky Braňom Šantom a Ondrejom Starinským o našom dokumentárnom cykle Deti vojny, že by sme mali materiál aj na ďalších päť častí. Tým to vtedy začalo aj skončilo. Pre mňa by bola po tomto všetkom, čo sa udialo a stále deje, externá spolupráca s inštitúciou, ktorá sa takto hrubo a bez úcty správa k ľuďom, útočí na svojich zamestnancov aj občanov a ktorá sa najmä mení na neslobodné prostredie, proti mojim hodnotám,“ napísala redaktorka Garfášová, ktorá si v pondelok ide na základe predvolania na personálne oddelenie po výpoveď „a budem sa po tejto účelovej výpovedi samozrejme súdiť ako veľká časť mojich kolegov.“
Gyarfašová pre rozhlas pripravovala relácie ako Osudy, ktoré písalo 20. storočie či Biele miesta 20. storočia.
Gyarfášovej sa zastali osobnosti verejného života, slovenskí signatári Charty 77 či pozostalí po účastníkoch odboja. Podporu jej vyjadrili aj najvýznamnejšie historiografické pracoviská a Slovenská historická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied: „Jej výnimočný prínos pre šírenie odborných poznatkov historikov, ale aj pre zachytávanie svedectiev pamätníkov, ktoré sú pre publikum emotívne a sledované, oceňuje nielen verejnosť a my z historicky orientovaných pracovísk, ale aj žurnalistická obec,“ píše sa v stanovisku, v ktorom historici apelovali na vedenie telerozhlasu, aby „zachovalo kontinuitu v historicky orientovaných reláciách v súčasnom personálnom obsadení ich autorov,“ píšu historici vo vyhlásení.
Aktualizácia 30. 3.
V pondelok bola Soňa Gyarfášová na personálnom oddelení: "Dostala som výpoveď aj prekážku v práci. Z dôvodu, že moja práca je pre verejnoprávnu inštitúciu nadbytočná. Audit nič také síce nehovorí a naši priami nadriadení nevedia, ako sme sa mnohí ocitli na tom zozname a ako tento zoznam vznikal. Ja som zasa od začiatku nevedela, ako môže byť nadbytočné zaznamenávať príbehy ľudí, ktorí vzdorovali totalite. Máme rozbehnutých niekoľko pamäťových projektov - od osudov našich krajanov v Austrálii, prednahratých rozhovorov s historikmi až po príbehy ľudí, ktorí prežili nacistickú alebo komunistickú totalitu. Prekážka v práci mi nedovolí už žiaľ nič dokončiť. Maximálne si do 1. apríla zbaliť veci.," napísala na sociálnej sieti Gyarfášová. Výpoveď aj prekážku v práci odmietla prevziať a nechala si poslať písomne. "Keďže ide pre mňa o slobodu prejavu, slobodu novinárskej práce aj spravodlivosť, budem sa súdiť. Držím palce aj mojim ďalším kolegom, ktorých čaká rovnaký osud. Z histórie poznáme oveľa horšie veci a máme dobré vzory. "Veci, ktoré sa zdali z krátkodobého hľadiska ako tie zlé, sa ukázali z dlhodobého hľadiska zárodkom toho dobrého," povedal mi kedysi bojovník proti nacizmu a komunizmu Jaroslav Fabok, ktorý prežil v komunistických väzeniach dlhých 16 rokov. Verejnoprávne médium sa mení na niečo, s čím bolo čoraz ťažšie sa stotožniť," dodala novinárka.
