Reprofoto
Najväčšia americká tlačová agentúra Associated Press (AP) v 30. rokoch oficiálne spolupracovala s nacistickým režimom. Tvrdí to nemecká historička Harriet Scharnbergová.
Agentúra podľa nej okrem iného zásobovala americkú tlač materiálmi, ktoré osobne vypracovalo a vybralo nemecké ministerstvo propagandy.
Scharnbergová k tomuto záveru dospela na základe štúdia archívnych dokumentov, napísal britský denník The Guardian. AP tvrdí, že dokument opisuje aktivity jednotlivcov, informácie obsiahnuté v článku agentúra odmieta.
Denník The Guardian tvrdí, že AP bola jedinou západnou agentúrou v hitlerovskom Nemecku a že jej pobočka fungovala až do roku 1941, kedy Spojené štáty vstúpili do vojny. Ostatné veľké agentúry z tej doby, ako je Keystone a Wide World Photos, museli svoje kancelárie zavrieť.
Scharnbergová v odbornom časopise Zeithistorische Forschungen píše, že AP si svoje postavenie udržala vďaka vzájomne výhodnej spolupráci s nacistickým režimom.
Agentúra sa podľa historičky podriadila tlačovému zákonu a zaviazala sa, že nebude publikovať žiadne materiály, ktoré by oslabili Nemecko doma aj v zahraničí. Na základe tohto zákona musela podľa Scharnbergovej AP najať reportérov, ktorí zároveň pracovali pre propagandistickú divíziu nacistickej strany. Jedným za štyroch najatých fotografov bol Franz Roth z propagandistickej divízie SS, ktorej fotografov podľa The Guardian osobne vyberal Adolf Hitler. AP Rothove fotografie zo svojho webu po zverejnení článku historičky stiahla.
Agentúra podľa historičky takisto umožnila nacistickému režimu, aby pre svoju antisemitskú literatúru využíval jej fotoarchív.
AP v reakcii na článok vo vyhlásení uviedla, že dokument "opisuje jednotlivcov a ich aktivity pred a počas vojny, ktoré neboli AP známe".
V súčasnej dobe vraj AP prechádza dokumenty vo svojom archíve aj inde, aby "toto obdobie lepšie pochopila".
Hovorca agentúry potom denníku The Guardian povedal, že AP informácie z článku odmieta.
Agentúra vraj "čelila intenzívnemu tlaku nacistického režimu" a "vedenie AP tomuto tlaku odolávalo a pracovalo na získavaní presných, kľúčových a objektívnych informácií v temnej a nebezpečnej dobe".
Scharnbergová, ktorá pôsobí na Univerzite Martina Luthera v Halle, uvádza, že spolupráca agentúry AP s režimom umožnila nacistom "vykresliť vyhladzovaciu vojnu ako konvenčnú".
Ako príklad Scharnbergová uvádza jún 1941, kedy nacistické jednotky vtrhli do Ľvova. Keď okupačné sily objavili telá obetí hromadných vrážd páchaných Sovietmi, pristúpili Nemci k odvetným židovským pogromom. Na Hitlerov osobný príkaz potom dostala americká tlač prostredníctvom agentúry AP Rothove zábery mŕtvol vo ľvovských väzniciach. "Namiesto toho, aby zverejnili fotografie z mnoho dní trvajúcich pogromov s tisíckami židovských obetí, dostávala americká tlač len zábery obetí sovietskej polície a 'brutálnych' zločincov z radov Červenej armády," povedala denníku Scharnbergová.
Tieto snímky podľa nej "zohrali svoju úlohu pri utajovaní skutočného charakteru vojny vedeného Nemeckom" a slúžili nemeckým záujmom a nemeckému výkladu konfliktu.
Podľa The Guardian to nie je prvýkrát, čo sa údajná spolupráca agentúry AP s totalitným režimom dostala do centra pozornosti. V januári 2012 bola AP prvá západná agentúra, ktorá otvorila pobočku v Severnej Kórei, a od tej doby sa niekoľkokrát objavili pochybnosti o jej neutralite, uvádza denník.
