Nad Európou je viac mrakov ako slnka

Zistenia prieskumu spotrebiteľskej klímy GfK v Európe za druhý štvrťrok roku 2013.

V dôsledku zlých ekonomických dát a vysokej nezamestnanosti v Európe pretrváva nervozita. Napriek tomu, že sa recesia v niektorých európskych krajinách stabilizovala, finančná a ekonomická kríza zatiaľ nie je prekonaná. Toto sú výsledky prieskumu spotrebiteľskej klímy GfK v Európe, ktoré prehľadným spôsobom informujú o tom, ako sa vyvíjajú ekonomické a príjmové očakávania a ochota nakupovať medzi spotrebiteľmi 12 európskych krajín.
V druhom štvrťroku 2013 sa diskusie v Európskej únii (EÚ) aj naďalej sústreďovali hlavne na finančnú krízu. V dôsledku toho sa 1. júla odohral vstup Chorvátska do EÚ takmer bez povšimnutia. Debaty sa čoraz viac zameriavajú na to, ako znížiť obrovské množstvo dlhov. V súvislosti s týmto problémom sa zatiaľ vyslovujú dva veľmi odlišné, de facto protichodné názory. Na jednej strane Nemecko a ďalšie severoeurópske krajiny obhajujú trvalé uplatňovanie úsporných opatrení a konsolidáciu. Na druhej strane krajiny južnej Európy a tiež Medzinárodný menový fond (MMF) trvajú na tom, že namiesto ďalších škrtov je potrebné krátkodobo poskytnúť ekonomické stimuly. Podľa ich názoru musí hospodárstvo jednotlivých krajín najprv nabrať obrátky, aby si občania mohli nájsť zamestnanie a zarobiť peniaze. Až potom bude možné splácať dlhy a prijímať štrukturálne opatrenia.
V súčasnosti sa zdá, že výsledkom bude kombinácia oboch postupov. Preto Francúzsko a Španielsko dostali ďalšie dva roky na zníženie svojich dlhov pod hranicu deficitu troch percent hrubého domáceho produktu (HDP). Očakáva sa, že Taliansko, rovnako ako Maďarsko, Lotyšsko, Litva a Rumunsko, budú vyňaté z procedúry pri nadmernom schodku. Vzhľadom na vysokú nezamestnanosť týchto krajín ich Brusel nechce príliš zaťažovať. Miesto toho chce oceniť ich snahy. Európska komisia (EK) však naďalej trvá na štrukturálnych reformách aspoň pokiaľ ide o trh práce, dôchodkové systémy a ekonomiku všeobecne.
V celej Európe skutočne vzrástla nádej, že finančná kríza v strednodobom horizonte skutočne skončí. Eurozóna je síce aj naďalej v recesii, ale v porovnaní s posledným štvrťrokom 201 2 sa ekonomická situácia mierne zlepšila. Aj Európska centrálna banka (ECB) zaznamenáva od konca roka známky postupného oživenia, ale ešte nepredpovedá naozajstný rast. Vo všetkých krajinách Eurozóny došlo k jasnému zlepšeniu hodnôt systému skorého varovanie v rámci ukazovateľa Purchasing Manager Index, ktorý sleduje agentúra Markit. Purchasing Manager Index je považovaný za obzvlášť spoľahlivý včasný ukazovateľ, pretože dáta sú založené na prieskumoch, a preto sú aktuálnejšie než oficiálne štatistiky. Je založený na tvrdých dátach ako je výroba, zamestnanosť a ceny.
Vo Francúzsku sa jeho hodnota zvýšila nie na predpovedaných 45,4 bodu, ale na 46,4 bodu. V Taliansku tento ukazovateľ v júni vzrástol na 47,3 oproti očakávanej hodnote 46,2 bodu. Španielsko zaznamenalo obzvlášť významné zlepšenie na 48,1 bodu, čo je najvyššia hodnota za 24 mesiacov, rozhodne vyššia než predpovedaných 45,5 bodu. Vo Veľkej Británii sa daný ukazovateľ teraz pevne drží na hranici 50 bodov, čo signalizuje hospodársky rast. V súčasnej dobe predstavuje 51,3 bodu.
Východná Európa: krajiny musia investovať do ekonomického rastu
Vývoj vo východnej Európe ukazuje, aké ťažké je nájsť správnu rovnováhu medzi úspornými opatreniami a investíciami. V minulosti sa predovšetkým bývalé komunistické krajiny dôsledne zameriavali na úspory. Avšak v poslednej dobe začala politika škrtov týmto krajinám skôr škodiť. V Poľsku bol rast v prvom štvrťroku 2013 minimálny a pokles v Českej republike sa významne zhoršil. Naopak Maďarsko sa postupne dostávalo z recesie, ale na úsporné opatrenia diktované Bruselom nebralo ohľad.
Bulharsko bolo so svojimi úspornými opatreniami úspešné. Vláda najchudobnejšej krajiny EÚ zaviedla celkové krátenia výdavkov vo verejnej správe o 15 percent. To výrazne zlepšilo finančnú situáciu krajiny. Verejný dlh v súčasnosti predstavuje necelých 20 percent HDP. Rozpočtový deficit nedosahuje ani dve percentá hospodárskeho výkonu. Naopak nezamestnanosť sa vyšplhala na dvojciferné hodnoty a ekonomický rast stagnoval. Dôsledkom toho teraz zhruba 20 percent obyvateľstva žije v chudobe. Nový ministerský predseda ihneď po voľbách vyhlásil niektoré opatrenia, pomocou ktorých chce stimulovať ekonomiku a bojovať proti chudobe. Má v pláne ukončiť politiku úsporných opatrení predchádzajúcej vlády a pomôcť chudobnému obyvateľstvu spočiatku tým, že domácu ekonomiku nasmeruje späť na cestu rozvoja. K prvým opatreniam, ktoré vyhlásil, patrí zvýšenie zimných príspevkov na palivo a zvýšenie peňažných príspevkov pre rodiny. Budú tiež zvýšené penzie a platy štátnych zamestnancov. Okrem toho bola zahájená tiež reforma volebného zákona.
Česká republika sa aj naďalej nachádza v recesii. V prvom štvrťroku 2013 poklesol hospodársky výkon krajiny o 1,3 percenta. Nezamestnanosť v súčasnosti predstavuje 7,3 percenta. K stimulácii ekonomiky MMF odporučil opustiť dočasne cestu tvrdých úsporných opatrení a namiesto toho investovať do ekonomiky a priviesť ju opäť k rastu. Česká vláda sa však rozhodla pokračovať v začatej ceste. V tomto roku má v pláne prvýkrát za 15 rokov znížiť nový dlh pod tri percentá.
Česká republika:
Ekonomické očakávania: -21,3 bodu
Očakávané príjmy: -8,4 bodu
Ochota nakupovať: -28,1 bodu
Ekonomické očakávania: potom, čo sa ustúpilo od úsporných opatrení dúfajú Taliani v ekonomické oživenie
Spotrebitelia v Nemecku, Taliansku, Španielsku a Veľkej Británii veria, že k ekonomickému oživeniu dôjde do konca tohto roka. Vo východnej Európe však ekonomické očakávania zotrvávajú na nízkej úrovni. Nádeje na rast sa len veľmi pomaly vracajú v Portugalsku (-43,0 bodu) i Grécku (-33,9 bodu). V máji malo Grécko tento ukazovateľ na úrovni - 30,4, čo je najvyššia dosiahnutá hodnota od apríla 2010. Francúzsko naďalej bojuje s poklesom a bude musieť zaviesť tvrdé reformy. Až potom sa jeho ekonomika bude môcť navrátiť k rastu. V súvislosti s tým krajina takisto zaznamenala najnižšie ekonomické očakávania - ukazovateľ predstavuje -48,7 bodu. Rovnako pesimistickí sú tiež spotrebitelia v Portugalsku (-43,0 bod u) a Grécku (-33,9 bodu). Najpozitívnejší pohľad na ekonomický rozvoj počas niekoľkých nasledujúcich mesiacov majú (v súčasnosti) Nemci (1,1 bodu), Rakúšania (-6,9 bodu) a Bulhari (-10,7 bodu).

V Taliansku sa ukazovateľ ekonomických očakávaní markantne zvýšil na 9,3 bodu. V máji stále predstavoval -32, 3 bodu. Hlavným dôvodom tohto zlepšenia je však rad zmien vo výskumnej metodike. Preto nie je de facto možné porovnať súčasné dáta s predchádzajúcimi výsledkami. Napriek tomu by sa však nemal úplne ignorovať fakt, že Taliani majú opäť určitú nádej. Nová vláda v poslednom čase oznámila, že opúšťa cestu prísnych úsporných opatrení, a že v tomto roku nemieni zvyšovať dane, ani zavádzať ďalšie škrty. Taliani dúfajú, že to bude pre ekonomiku dostatočný impulz, ktorý krajine umožní vymaniť sa z recesie obzvlášť preto, že začaté reformy už skutočne zlepšili rad všeobecných podmienok. Výrazne sa napríklad zlepšila konkurencieschopnosť talianskych firiem.
Aj spotrebitelia v Španielsku majú teraz nádej, že hospodárstvo sa zotaví a snahy o prísne úspory začínajú mať konečne trvalý vplyv. Ukazovateľ je v súčasnej dobe na úrovni -24,4 bodu, čo je najvyššia hodnota od februára 2012. Španielske snahy o úsporné opatrenia už po niekoľko mesiacov chváli aj Trojka, ktorú tvorí Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond.. Recesia však ešte prekonaná nie je. Po roku 2012, kedy hospodársky výkon predstavoval - 1,4 percent sa opäť očakáva jeho ďalší pokles približne o 1, 5 percenta. Dlh naďalej rastie a vláda musí vytrvať v prísnej politike úspor. Leto so sebou prináša pracovné miesta v cestovnom ruchu. Hoci nezamestnanosť dosahuje rekordné hodnoty okolo 27 percent, počet zaregistrovaných osôb bez práce bol v máji oveľa nižší, než sa očakávalo. Celé Španielsko dúfa, že dobrá turistická sezóna tak pomôže krajine dostať sa o niečo ďalej vo svojom boji s ekonomickým poklesom.
Portugalská vláda spoločne s Trojkou pripravila nový program úspor, ktorý by mal v strednodobom horizonte hospodárstvu pomôcť opäť nabrať dynamiku. Súčasťou tohto programu je aj predĺženie pracovného týždňa z 35 na 40 hodín a predĺženie veku odchodu do dôchodku na 66 rokov. Tieto opatrenia by mali prispieť k zníženiu štátneho deficitu pod stanovené tri percentá do konca roku 2015. Napriek neustávajúcim protestom proti úsporným opatreniam vlády spotrebitelia zjavne veria, že v strednodobom horizonte je možné recesiu prekonať. Ekonomické očakávania zostávajú na najnižšej možnej úrovni a vykazujú hodnotu -43 bodu. Ukazovateľ sa však zlepšil v porovnaní so septembrom 2012, kedy dosiahol najnižšiu hodnotu -57,1 bodu a počas niekoľkých posledných mesiacov sa stabilizoval. Trend je mierne vzostupný.
Očakávané príjmy: Francúzi sa pripravujú na ťažké časy
Vo väčšine krajín sa príjmové očakávania stabilizovali, ale ostávajú na relatívne nízkej úrovni. Po malom poklese v marci sa príjmové očakávania v Nemecku opäť zlepšili. Iba vo Francúzsku sa počíta aj naďalej s postupným zhoršovaním situácie. Francúzski spotrebitelia očakávajú najväčší pokles príjmov, čo má za následok najnižšiu hodnotu tohto ukazovateľa v Európe, ktorý predstavuje -57,4 bodu. Situácia je o niečo lepšia v Portugalsku (-43,6 bodu) a Grécku (-41,4 bodu). Nemci (36,2 bodu), Česi (8,4 bodu) a Rakúšania (-3,2 bodu) očakávajú rastúce, alebo aspoň stabilné príjmy.

Francúzsko si stále viac uvedomuje, že ak má existovať vôbec nejaká nádej na hospodárske oživenie, sú rozsiahle reformy na trhu práce aj v spoločnosti ako celku absolútne nevyhnutné. Vláda len nedávno oznámila nový program úsporných opatrení, ktorý pomôže zvládnuť dlh a v roku 2014 znížiť výdavky o 1,5 miliardy eur oproti roku 2013. Pre obyvateľstvo to znamená vyššie dane a príspevky na poistenie, dlhší pracovný čas za rovnakú mzdu a neskorší odchod do dôchodku. Navyše sa mesiac po mesiaci nezamestnanosť zvyšuje na nové rekordné hodnoty. V súčasnosti je miera nezamestnanosti vo Francúzsku 10,4 percenta. Preto sa príjmové očakávania Francúzov pohybujú len jedným smerom: dolu. V máji tento ukazovateľ dosiahol historicky najnižšiu hodnotu -60,8 bodu. V júni jeho hodnota vzrástla len nepatrne a v súčasnosti predstavuje -57,4 bodu.
V Českej republike sa príjmové očakávania od začiatku roka významne zlepšili. V januári tento ukazovateľ ešte stále predstavoval -32,4 bodu, ale teraz sa zvýšil na 8,4 bodu. Kľúčovým faktorom pre zlepšenie tohto ukazovateľa je rozhodne kladný vývoj na trhu práce počas niekoľkých posledných mesiacov. Od marca klesla miera nezamestnanosti o 0,5 percentuálneho bodu. Podľa českých štatistických údajov predstavovala nezamestnanosť v máji 7,5 percenta. Na konci júna bol premiér Petr Nečas po sérii škandálov nútený rezignovať. Spotrebitelia teraz vkladajú nádej do novej vlády, ktorá bude schopná zaviesť nevyhnutné reformy. Navyše MMF radí krajine, aby upustila od predchádzajúcich tvrdých úsporných opatrení a namiesto toho sa sústredila na stimuly, ktoré by stimulovali ekonomický rast.
V Grécku je vidieť, že tvrdé úsporné opatrenia začínajú mať pozitívny dopad. Hospodárstvo je naďalej v recesii, ale záporné rastové hodnoty sa zlepšujú. Okrem toho reformy, ktorých cieľom bolo opätovné dosiahnutie konkurencieschopnosti, začínajú prinášať ovocie, aj keď sa to ešte neodráža na miere nezamestnanosti. Vyzerá, že letná sezóna priláka okolo 17 miliónov turistov - viac ako kedykoľvek predtým. Gréci majú preto oprávnenú nádej, že situácia na trhu práce sa zlepší aspoň počas letných mesiacov. Ďalším majákom nádeje je pre Grékov debata o ďalšom znížení dlhu. Mnohí odborníci pochybujú, že bez takýchto opatrení by krajina bola schopná dlhodobo prežiť. Tieto rôzne názory vedú spotrebiteľov k očakávaniam mierneho zvýšenia príjmov. Ukazovateľ v súčasnej dobe predstavuje -41,4 bodu a stabilizuje sa. Trend stáleho zotavovania ekonomiky pokračuje od vlaňajšieho septembra, kedy dosiahol veľmi nízke hodnoty -57 bodov.
Ochota nakupovať: Rakúšanov nepriaznivo ovplyvnili povodne
V mnohých európskych krajinách sú občania stále nútení mať svoje peniaze pod kontrolou a veľmi opatrne plánovať. Nemci (36,5 bodu), Rakúšania (11,6 bodu) a Bulhari (2,6 bodu) celkom radi utrácajú. Naopak, v Taliansku (-49,0 bodu), Portugalsku (-43,2 bodu) a Francúzsku (-42,2 bodu) spotrebitelia tvrdo šetria.

Veľká Británia je jednou z mála ekonomík v Európe, ktorá v prvom štvrťroku zaznamenala rast. Podľa Britskej obchodnej komory predstavoval 0,3 percenta. Predpovedá sa, že v roku 2013 dosiahne rast 0,9 percenta. Iní odborníci na ekonomiku vo svojich prognózach hovoria o ešte vyššom raste. V súvislosti s tým sa ukazovateľ Purchasing Manager Index zvýšil na 51,3 bodu v máji a signalizoval teda návrat k rastu. Cieľom rôznych vládnych reforiem je opätovné posilnenie ekonomiky. Nezamestnanosť bola po dobu jedného roka viac menej stabilná a v súčasnosti predstavuje 7,8 percent. S ohľadom na tieto faktory sa Briti pozerajú do budúcnosti opäť trochu optimistickejšie. Hoci spotrebitelia ešte nechcú investovať do drahšieho tovaru, nálada sa výrazne zlepšila. Ochota nakupovať sa zvýšila z nízkej úrovne v auguste 2012 (-51,5 bodu) na súčasnú hodnotu - 29,5 bodu. Toto je najvyššia hodnota od decembra 2010.
Potom, čo v Rakúsku až do mája vládla značná ochota nakupovať (24,1 bodu), došlo v júni k prudkému poklesu na 11,6 bodu. Toto sa pripisuje predovšetkým silným povodniam, ktoré začiatkom júna postihli hlavne Rakúsko, Českú republiku a Nemecko. Rieky vylievajúce sa z brehov a zosuvy pôdy v horských oblastiach malú alpskú krajinu značne spustošili. Zatiaľ ešte nie je možné predpovedať celkové dôsledky povodní. Avšak dopad najmä na turistické regióny bude pravdepodobne veľký. Hotely a reštaurácie postihnuté povodňami nemôžu pre návštevníkov otvoriť. Ani mnohé firmy nemôžu vyrábať. Rakúšania budú musieť veľa vecí vo svojich domácnostiach vymeniť, niektorí budú musieť svoje domy renovovať, v niektorých prípadoch ich aj úplne prestavať. Preto nezostáva veľa financií na iné investície. V druhom polroku tieto nutné výdavky povedú k posilneniu ekonomiky.
Jedna z najchudobnejších krajín v Európe taktiež naďalej bojuje so zlou ekonomickou situáciou. V prvom štvrťroku 2013 vzrástol HDP v Rumunsku o 0,7 percenta (porovnanie medzi štvrťrokmi) a o 2,6 percenta v medziročnom porovnaní. Nezamestnanosť však naďalej rastie. Podľa Eurostatu je to v súčasnej dobe 7,5 percenta. Stúpa tiež inflácia. V súčasnosti predstavuje 4,4 percenta a preto patrí k najvyššej v Európe. To má vplyv na ochotu Rumunov nakupovať. Mnohí už spoliehajú na ovocie a zeleninu z vlastných záhradiek a ochotu nakupovať ovplyvňuje najmä rast cien za potraviny. Peniaze stačia maximálne na veci každodennej potreby. Tento ukazovateľ je teda nízky a predstavuje -22,5 bodu.
O skupine GfK
Spoločnosť GfK je jednou z najväčších prieskumných spoločností na svete. Pracuje pre ňu 13 tisíc expertov, ktorí sa deň čo deň snažia objavovať nové hĺbkové pohľady na spôsob, akým ľudia žijú, myslia a nakupujú vo viac než 100 krajinách sveta. GfK sa sústavne venuje inovácii a používa najnovšie a najinteligentnejšie technológie a metódy, aby umožnila svojim klientom zreteľne pochopiť tých najdôležitejších ľudí na svete: ich vlastných zákazníkov. V roku 2012 tržby spoločnosti GfK dosiahli 1,51 miliardy eur. Pre podrobnejšie informácie prosím navštívte náš web www.gfk.com alebo nás sledujte na Twitteri: https://twitter.com/GfK_en