Greenpeace v spolupráci s expertom Jamesom Turittom z organizácie Clean Air Task Force odhalil pomocou infračervenej kamery okom neviditeľné emisie metánu z plynárenskej infraštruktúry na Slovensku. Metán pritom patrí medzi silný skleníkový plyn, ktorý zhoršuje klimatickú krízu. Celkovo bolo zdokumentovaných 31 prípadov, kedy unikali emisie metánu z rôznych zdrojov zachytených na 7 lokalitách.
Greenpeace Slovensko navštívil štyri kompresorové stanice vo Veľkých Kapušanoch, Veľkých Zlievcoch, Ivanke pri Nitre a Lakšárskej Novej Vsi, podzemný zásobník plynu v Plaveckom Štvrtku, vnútroštátnu prepúšťaciu stanicu v Špačinciach a regulačnú stanicu Distribúcie SPP pri Lozorne. Zdokumentovaných bolo 31 prípadov emisií metánu unikajúcich z rôznych zdrojov. Emisie metánu boli zdokumentované kamerami, ktoré fungujú na princípe infračervenej termografie s optickým zobrazovaním plynov.
Metán je silný skleníkový plyn, ktorý má v rozmedzí 20 rokov až 82,5 krát vyšší potenciál globálneho otepľovania ako oxid uhličitý a ktorý je zodpovedný za približne štvrtinu doterajšieho globálneho oteplenia (od predindustriálnej doby). Uniká pri ťažbe, preprave alebo uskladňovaní fosilneho plynu.
,,O tom, aký nebezpečný je pre klímu metán, sa u nás až toľko nehovorí. Rozhodli sme sa preto ukázať niečo, čo ľudské oko bežne nevidí. Nebezpečné úniky, ktoré poháňajú klimatickú krízu a ktoré sme našli na všetkých nami navštívených miestach,” hovorí Dorota Osvaldová, koordinátorka klimatickej kampane pre Greenpeace Slovensko.
,,Znečistenie metánom v ropnom a plynárenskom priemysle nachádzame všade, kam sa len pozrieme. Aby Európska únia spomalila tempo globálneho otepľovania, musí sa vážne zaoberať znižovaním svojej metánovej stopy nielen v členských štátoch, ale aj v krajinácn, z ktorých ropu a plyn dováža,” komentuje James Turitto, manažér ropnej a plynovej kampane pre organizáciu Clean Air Task Force.
Problémom je podľa Kataríny Juríkovej, riaditeľky Greenpeace Slovensko, naša celková závislosť od plynu: ,,Je nemorálna a absurdná - podieľa sa na financovaní utrpenia na Ukrajine, robí z domácností rukojemníkov nespoľahlivého a drahého paliva a zhoršuje už aj tak eskalujúcu klimatickú krízu. Absurdné je, že sa tejto závislosti nechceme zbaviť aj napriek tomu, že máme lacné, čisté a bezpečné riešenia vo forme energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie. Áno, ako prvý krok je potrebný reálny zákaz dovozu ruského plynu, avšak my sa potrebujeme zbaviť našej závislosti od plynu ako takej, nielen zmeniť dealera. Žiadny diktátor si totiž nemôže monopolizovať slnko a žiadny autokrat nemôže ovládať vietor,” dodáva Juríková.
V súvislosti s prebiehajúcou vojnou na Ukrajine a klimatickou krízou Greenpeace žiada reálne ukončenie dovozu fosílneho plynu z Ruska, stopku akejkoľvek novej plynárenskej infraštruktúre, ale najmä postupné ukončenie využívania fosílneho plynu do roku 2035. Súčasne potrebujeme začať masívne investovať do energetickej účinnosti, úspor a obnoviteľných zdrojov energie a dotovanie týchto opatrení pre nízkopríjmové domácnosti.
Napriek Parížskej dohode a eskalujúcej klimatickej kríze dnes atmosférická koncentrácia metánu rastie najrýchlejšie od roku 1980 a súčasné množstvá sú cestou k otepleniu o viac ako 2 °C. Metán je navyše hlavným faktorom, ktorý prispieva k tvorbe prízemného ozónu - skleníkového plynu a nebezpečnej látky, ktorá znečisťuje ovzdušie a vystavenie sa ktorej spôsobuje každoročne až 1 milión predčasných úmrtí.
Emisie metánu organizácia Clean Air Task Force monitorovala už v celej Európe, vrátane Českej republiky, Maďarska, Rakúska, Rumunska, Talianska a Nemecka. Zaznamenala viac ako 180 únikov metánu a jej zistenia publikovali spravodajské médiá po celom svete, vrátane Reuters, Bloomberg, Financial Times, The Telegraph, Die Zeit, Der Spiegel, La Repubblica, Neue Zürcher Zeitung a Climate Home News.
