Akých chýb sa pri triedení kuchynského bioodpadu Slováci najčastejšie dopúšťajú?

Samosprávy majú už viac ako rok (od 1. júla 2021) povinnosť realizovať separovaný zber kuchynského bioodpadu pre svojich občanov. Cieľom tohto opatrenia je eliminovať, ideálne odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu. Výnimku a odklad do 1. januára 2023 majú samosprávy, ktoré zmesový komunálny odpad energeticky zhodnocujú v zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO). Povinnosť zaviesť triedený zber KBO sa netýka ani tej časti obce alebo mesta, v ktorej domácnosti bioodpad z kuchyne 100 % kompostujú.

Ako sa darí mestám a obciam KBO separovať a zhodnocovať? Zaujímavé výsledky o úspešnosti zberu, ale i spracovania KBO priniesla analýza Zväzu odpadového priemyslu (ZOP). Analýza vychádza z dotazníkov 103 obcí a miest rôznych veľkostí a s celkovým počtom 1,9 mil. obyvateľov. Podľa prepočtov na jedného obyvateľa pripadalo ročne 13 kg vytriedeného KBO, čo je ale iba 11 % z celkového potenciálu SR. Triedený zber bioodpadu z kuchyne sa podpísal pod medziročný pokles zmesového komunálneho odpadu o – 8 %.

Priemerná cena za 1 tonu vyzbieraného a spracovaného KBO predstavovala pre samosprávy až 342 eur. A to je podstatne viac ako pri zbere a skládkovaní 1 tony zmesového komunálneho odpadu na úrovni 65 – 75 eur za tonu. Vysoké náklady sú tak logicky jedným z najväčších negatív, o ktorých v súvislosti so zberom a spracovaním KBO hovoria obce a mestá. Samosprávy ale upozorňujú aj na zápach a pretekanie odpadu z nádob, frekvenciu zberu, nezáujem občanov a taktiež na iba mierny pokles zmesového komunálneho odpadu.

Najväčším problémom v súvislosti so separovaným zberom KBO je jeho ďalšie využitie. „Zber kuchynského odpadu v niektorých obciach a mestách síce funguje, ale výsledok je diskutabilný, keďže obsahuje zvyšky mikroplastov. Draho vyzbieraný kuchynský bioodpad tak bez zmysluplnejšieho využitia končí načierno na poliach alebo na skládkach. Zároveň kvôli chýbajúcim zariadeniam, v ktorých by bolo možné takýto odpad spracovať, je často prepravovaný neprimerane ďaleko. To je z pohľadu uhlíkovej stopy nelogické a neekologické riešenie,“ zhrnul Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu.

„3 najčastejšie chyby pri triedení kuchynského odpadu, ktorých sa dopúšťajú občania“

• Odmietanie triedenia. Dôvodom môže byť nevedomosť, neochota alebo nesúhlas akceptovať diskomfort
• Odpad z kuchyne vkladáme do plastových vreciek alebo vyhadzujeme rovno s obalmi
• Bioodpad z kuchyne nevytriedime dôkladne a tak ho do špecializovaných nádob vkladáme znehodnotený o plasty, sklo či kovy

Zdroj: WOOD & Company

Deň 16. október ako „Svetový deň potravy“ bol vyhlásený v roku 1979 na konferencii Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo FAO – Food and Agriculture Organisation of the United. Uznávaný je vo viac ako 150 krajinách po celom svete. Kým v bohatších krajinách sa počas tohto dňa rieši téma nových technológií pri produkcii potravinových surovín, v chudobnejších sa rieši naopak základný problém a to nedostatok potravín a hladovanie. Tak či tak, extrémy v podobe prejedania sa či hladovania zdraviu neprospievajú a dopady na životy ľudí sú alarmujúce.

Eva Sadovská, analytička WOOD & Company