„Talent je základom kvalitnej budúcnosti Slovenska. Pre krajinu, ktorá má ambíciu zmeniť svoj ekonomický model z výroby na inovácie, je investícia do ľudského kapitálu nevyhnutná. Prináša krajine obrovskú pridanú hodnotu, ktorá sa s postupnou vyššou inovačnou výkonnosťou krajiny môže ešte znásobiť. Mnohí mladí ľudia však neveria, že ich na Slovensku čaká budúcnosť a že sa im do tejto krajiny oplatí investovať energiu.
Zo Slovenska odchádza neprimerane vysoký podiel maturantov a absolventov vysokých škôl. S každým nepodporeným, odsťahovaným alebo imigračnými úradmi odmietnutým talentom Slovensko o takúto pridanú hodnotu prichádza,“ vyhlásil predseda vlády SR Ľudovít Ódor, podľa ktorého je nevyhnutné, aby agenda lákania a udržania talentov zostala premiérskou témou. Aj z tohto dôvodu Ľudovít Ódor inicioval sériu odborných konferencií Návod pre úspešné Slovensko. Prvá z nich, ktorá sa konala dnes v Hoteli Bôrik v Bratislave, sa venovala práve problematike talentu.
Na konferencii bola predstavená rozsiahla analýza, ktorú vypracovala Výskumná a inovačná autorita Úradu vlády SR (VAIA). Identifikovala v nej štyri hlavné oblasti intervencií, ako tento cieľ naplniť, ako aj nástroje, akými je zmenu možné dosiahnuť.
Prvou oblasťou je zmiernenie odlivu talentov zo Slovenska do zahraničia, a to prijatím zásadných krokov smerom k zlepšeniu pridanej hodnoty slovenského vysokého školstva pre študentov, implementáciou reformy vysokých škôl a zameraním sa na udržanie a spokojnosť kvalitných zamestnancov vysokých škôl. Cieľom tejto politiky je do roku 2030 znížiť na polovicu podiel slovenských študentov, ktorí navštevujú vysokú školu v zahraničí, ako aj absolventov vysokých škôl, ktorí za uplatnením odchádzajú do zahraničia.
Ďalšou agendou je zvýšenie návratu slovenských talentov zo zahraničia späť na Slovensko prostredníctvom posilňovania väzieb so Slovenskom budovaním komunít a silného, pozitívneho a autentického príbehu krajiny, zlepšovaním pracovných podmienok a propagáciou atraktívnych pracovných príležitostí, aktívnym budovaním motivácie pre návrat či maximálnym zjednodušením administratívy a zlepšením užívateľskej skúsenosti z návratu. Cieľom politiky je do roku 2030 zvýšiť aspoň o 5 percentuálnych bodov podiel talentov, ktorí sa zo zahraničia vrátia späť na Slovensko.
Tretím opatrením je zvýšiť príchod medzinárodných talentov. Je preto potrebné dostať Slovensko na tzv. imigračnú mapu zahraničných talentov. Zároveň je potrebné využiť potenciál ukrajinského talentu, nastaviť aktívnu a užívateľsky prívetivú politiku inklúzie a integrácie tak talentov, ako aj ich rodinných príslušníkov a v neposlednej miere je na Slovensku nevyhnutné formovať pozitívny postoj voči diverzite. Cieľom je do roku 2030 zdvojnásobiť počet vysokokvalifikovaných cudzincov a ich udržanie na našom území aspoň na 5 rokov.
Štvrtou oblasťou je zvýšenie miery a kvality spolupráce s talentom v zahraničí tak, že sa bude systematicky podporovať a udržiavať vzťah so Slovenskom, dôjde k prehlbovaniu starostlivosti a skvalitňovaniu služieb štátu a budú sa vytvárať špecifické príležitosti na podporu spolupráce, zjednoduší sa prístup k nim a zabezpečí sa ich propagácia. Cieľom politiky je do roku 2030 výrazne zvýšiť kvalitu a kvantitu prepojení s vysokokvalifikovanými ľuďmi s väzbami na Slovensko nezávisle od ich občianstva tak, aby sa potenciál, ktorý cirkulácia a prepájanie globálnych mozgov ponúka, využil na maximum.
Pre ďalší rozvoj našej krajiny je talent kľúčový, v opačnom prípade Slovensko v budúcnosti čaká horšia kvalita života: ťažšie udržateľné verejné financie, menej medzinárodne úspešných firiem, viac rozdelených rodín. Podľa analýzy VAIA stratou jedného vysokoškolsky vzdelaného človeka štát prichádza odhadom o hodnotu vo výške 2 843 000 eur. Podobnú hodnotu štát získava pri prilákaní a udržaní vysokoškolsky vzdelaného človeka zo zahraničia. Ak bude trend nadmerného odlivu mozgov zo Slovenska pokračovať rovnakým tempom ako doteraz, môže spôsobiť aj nižšiu mieru spoločenskej súdržnosti, ktorá je už dnes pre našu krajinu problémom, ako aj vyššiu mieru osamelosti a odkázanosti najmä starších ľudí.
Nedostatok talentu, či už domáceho, alebo zahraničného, je hlavným dôvodom, ktorý slovenské firmy obmedzuje v raste a tvorbe inovácií. Podľa informácií z Národnej stratégie výskumu, vývoja a inovácií má Slovensko najhorší tzv. negatívny vplyv odlivu mentálnej kapacity na ekonomickú konkurencieschopnosť firiem v Európe. Nedostatok takýchto pracovníkov ovplyvňuje rozhodnutie firiem, či po úspechu budú expandovať do sveta zo Slovenska alebo sa presťahujú do inej krajiny. Ak Slovensko vytvorí priestor na koncentráciu talentu, stane sa atraktívnejším pre medzinárodné aj domáce investície s vyššou pridanou hodnotou.„O talent bojuje celý svet, úspešní preto budú tí, ktorí majú veľké odhodlanie,“ skonštatoval Ľudovít Ódor.
