V minulom týždenníku sme sa zamýšľali nad demografickými zmenami a možnými zdrojmi kompetentných ľudí pre dynamicky sa meniaci pracovný trh. Vidíme, že Slováci, ktorí v zahraničí študovali alebo sa pracovne uchytili aj vďaka vzdelaniu, či rokom praxe získaným na Slovensku, majú relatívne malú motiváciu pre návrat do vlasti. Skúsenosti a odbornosť, ktoré by so sebou mohli priniesť, budeme k prechodu od výrobnej k znalostnej ekonomike potrebovať.
Podľa dát OECD, žije takmer 10 % slovenskej populácie v zahraničí. Podľa dát Eurostatu zas polovica z nich, asi 270 tisíc, žije v inej členskej krajine EÚ. Najviac v Česku, potom v Nemecku a Rakúsku. Nad návratom najlepších z nich visí dlhodobo veľký otáznik a rozhodujúcim kritériom pritom nemusí byť iba výška mzdy, ale aj kvalita životného prostredia, úroveň právneho štátu a viera v udržateľnosť demokracie, či celkový pokrok v spoločnosti ako takej a jej postoj k vyšším hodnotám. Máme za to, že na demokracii a vláde práva záleží, hoci globálny vývoj a dnešné geopolitické hrozby by mohli na prvý pohľad naznačovať opak.
Dáta ukazujú, že kvalita života na Slovensku za posledných 30 rokov výrazne vzrástla. Index ľudského rozvoja (HDI) od roku 1990 vzrástol z úrovne 0,69 na 0,85 v roku 2021. Tento index sleduje tri základné dimenzie cez štyri parametre: priemernú dĺžku života, hrubý národný dôchodok na obyvateľa, očakávaný počet rokov školskej dochádzky detí (t.j. predpokladaný počet rokov vzdelávania) a priemerný počet rokov školskej dochádzky u absolventov. Pri ľudskom rozvoji teda záleží na zdraví, vzdelaní a bohatstve/prosperite. V posledných sledovaných rokoch došlo na Slovensku k miernemu poklesu ukazovateľa HDI. Príčinou bola pandémia, ktorá zapríčinila výrazný pokles očakávanej dĺžky dožitia o takmer 3 roky. Zároveň sa kvôli obmedzeniam v globálnej ekonomike znížil v porovnaní s rokom 2019 aj hrubý národný dôchodok. V novom vydaní HDI možno očakávať, že si Slovensko minimálne v absolútnych číslach polepší. Z pohľadu konkurencie však bude dôležité sledovať, ako sa so svetovou pandémiou, jej širšími následkami, resp. celkovou situáciou vysporiadali aj iné ekonomiky. Hoci je náš pokrok za 30 rokov výrazný, mali by sme vo zvyšovaní úrovne ľudského rozvoja na Slovensku cieľavedome pokračovať. Z našich najbližších susedov sú pred nami Rakúsko (0,92), Poľsko (0,92) aj Česko (0,89). Maďarsko je na našej úrovni. Vyššie skóre HDI majú aj všetky pobaltské krajiny (0,89 – 0,86) a tiež Slovinsko (0,92) či Chorvátsko (0,86). V konečnom dôsledku budeme s týmito krajina súťažiť o vysokokvalifikovaných pracovníkov. Budeme súťažiť o tých z tretích krajín, ale často aj o samotných Slovákov.
Ďalšou kľúčovou premennou je úroveň demokracie a právneho štátu. Index demokracie (DI) od Economist Intelligence Unit (EIU) hodnotí päť rozmerov: politickú participáciu, politickú kultúru, volebný proces, funkčnosť vlády a občianske práva. Najnovší Index demokracie za rok 2023 ukazuje, že menej ako 8 % svetovej populácie žije v krajine s úplnou mierou demokracie (45,4 % žije v krajine s nejakou formou demokracie) a že až 39,4 % žije pod autoritatívnou vládou (36,9 % v roku 2022). Dobrou správou je, že počet demokracií sa v roku 2023 zvýšil o dve, pričom Paraguaj a Papua Nová Guinea sa zmenili z „hybridných režimov“ na „neúplné (flawed) demokracie“. Grécko sa stalo „úplnou demokraciou“. Čile bolo preklasifikované smerom nadol na „neúplnú demokraciu“. Pakistan je už „autoritársky režim“, zatiaľ čo Angola bola povýšená na „hybridný režim“. Slovensko v minulom roku kleslo o jednu priečku na 44. miesto a naše skóre sa už niekoľko rokov drží v pásme medzi 7,0 až 7,3, čo znamená, že sa radíme k neúplným (flawed) demokraciám. Najmenej sa nám darí v kategórií politická participácia (t.j. zapojenosť obyvateľov do politického života) a v oblasti politickej kultúry. Akoby sme so slobodou a demokraciou ešte neboli ani po viac ako 30 rokoch celkom stotožnení a platíme za to vysokú daň, pretože dôvera v demokraciu a inštitúcie má potenciál zachraňovať životy. Krajiny s vyšším skóre v Indexe demokracie, ako napr. Fínsko, Dánsko či Švédsko, mali počas pandémie COVID-19 násobne nižšiu mieru nadúmrtnosti pri prepočítaní na veľkosť Slovenska. V Indexe demokracie 2023 sú pred nami aj krajiny ako India, Botswana či Malajzia. Česko (7,97) či Estónsko (7,96) už majú veľmi blízko k úplným demokraciám, a teda aj z tohto pohľadu upevňujú svoju konkurenčnú výhodu.
Ak sa pozrime na úroveň právneho štátu, napríklad cez optiku Indexu vnímania korupcie (The Corruption Perceptions Index), vidíme, že sa na Slovensku medzi rokmi 2020-2023 pozitívne zlepšila úroveň vnímania korupcie. Skóre sa zvýšilo zo 49 (v roku 2020) na 54 bodov (v roku 2023), pričom 100 bodov predstavuje najlepší možný výsledok. Neprekvapí, že z našich susedov má najvyššie/najlepšie skóre Rakúsko (71) a následne s odstupom Česko (57). S Poľskom sme aktuálne na rovnakej úrovni a situácia ohľadne vnímania korupcie v Maďarsku (42) sa od roku 2012 značne zhoršila. Lídrom východného krídla EÚ-27 je jednoznačne Estónsko (76). Téma korupcie, resp. najmä revízia trestného zákonníka, ktorá upravuje aj tresty za korupciu sa v posledných týždňoch dostalo do stredu pozornosti na Slovensku. Vidíme reálne ohrozenie, že Slovensko (minimálne na čas) príde o eurofondové zdroje, resp. peniaze z plánu obnovy, čo súvisí s predmetnými úpravami v trestnom zákonníku a obavami Európskej komisie ohľadne potenciálneho ohrozenia vlády práva na Slovensku a zneužitia európskych peňazí. Znamenalo by to ďalšie spomalenie ekonomického rastu a naše dobiehanie priemeru EÚ-27 by naďalej stagnovalo, resp. možný by bol aj negatívny vývoj. Zároveň by išlo o premrhanú príležitosť zvýšiť úroveň života obyvateľov.
Teda pokračovanie nášho ekonomického rastu v najbližších rokoch je do značnej miery priamo naviazané aj na prostriedky z EÚ. Finančné trhy budú musieť túto skutočnosť skôr alebo neskôr započítať do svojich rizikových modelov a očakávaní. Ďalší vývoj ekonomického rastu a s ním aj súvisiaca prosperita sú tak čoraz viac otázne. Vláda práva, nízka miera korupcie a dostatočná právna ochrana pred jej následkami, zvýšenie politickej kultúry a aj vďaka tomu širšie zapojenie verejnosti, má potenciál výrazne pomôcť pri zlepšovaní celkového prostredia na Slovensku, čo sa v konečnom dôsledku môže prejaviť vo zvýšenej atraktivite nášho pracovného trhu. Bezpečný a právny štát, ktorý má dobre uchopenú víziu o svojom budúcom smerovaní a dostatočne predvídateľné legislatívne prostredie je tiež atraktívnym miestom pre alokáciu zahraničného kapitálu. Ten ďalej vytvorí nové pracovné miesta a podnieti dodatočné investície do vedy, výskumu či školstva. Priláka tiež talenty. Na demokracii a vláde práva teda skutočne záleží, hoci aktuálny vývoj by mohol na prvý pohľad naznačovať opak.
Marián Kočiš
Makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne
