Ministerstvo kultúry duplikuje existujúce inštitúcie a prihráva peniaze svojim ľuďom

Ministerstvo kultúry duplikuje existujúce inštitúcie a prihráva peniaze svojim ľuďom Ilustr. foto: MK SR

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) zásadne odmieta ďalší kontroverzný projekt Ministerstva kultúry SR – Múzeum národného obrodenia, na ktoré má byť vynaložených 14 miliónov eur. Tento zámer je ukážkou netransparentného prerozdeľovania verejných financií, keďže ministerstvo bez odbornej diskusie a s podozrivo rýchlo uzavretými zmluvami už minulo desiatky tisíc eur na jeho prípravu.

„Zarážajúce je, že reklamná agentúra za 17 dní dodala koncepciu múzea, ďalšia firma – ktorej majiteľom je neúspešný kandidát na generálneho riaditeľa Slovenskej národnej galérie – za deväť dní vytvorila vizuálnu identitu a architektonická štúdia bola hotová prakticky okamžite. Takáto rýchlosť pri míňaní verejných zdrojov vzbudzuje vážne pochybnosti o transparentnosti celého procesu,“ upozorňuje tímlíder pre kultúru strany SaS René Parák.

Vysvetľuje, že hoci ministerstvo kultúry malo získať na budúce sídlo múzea budovu na Konventnej 13 v Bratislave zadarmo od Slovenskej akadémie vied (SAV), realita je iná. „SAV následne recipročne dostala pol milióna eur z dotačného programu ministerstva kultúry Obnovme si svoj dom, ktorý je určený na rekonštrukciu pamiatok. Navyše, budova je predmetom súdneho sporu, čo môže celý projekt skomplikovať, a dokonca zmariť.“

Podľa Reného Paráka zo strany SaS je Múzeum národného obrodenia nielen netransparentné, ale aj zbytočné. „Na Slovensku už existujú Múzeum Slovenských národných rád na Myjave či Múzeum Ľudovíta Štúra v Modre, ktoré sa venujú tejto téme. Vznik ďalšieho múzea bez jasného konceptu, zbierkových predmetov a odborného zabezpečenia je len ďalším príkladom neefektívneho míňania verejných zdrojov v čase potreby konsolidácie verejných financií. Ministerstvo kultúry namiesto podpory existujúcich kultúrnych inštitúcií financuje rýchlokvasené projekty. Z toho, čo zatiaľ vieme, je tento projekt skôr politickým PR ako skutočnou iniciatívou s prínosom pre kultúrne dedičstvo,“ uzatvára René Parák.