Ilustr. foto. MK SR
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) upozorňuje, že devastácia kultúry na Slovensku pokračuje aj v roku 2026 a plnú politickú zodpovednosť za ňu nesie vláda Roberta Fica a ministerka kultúry Martina Šimkovičová. Po roku ekonomického chaosu, zdražovania a medzinárodnej izolácie sa rozklad štátu najvýraznejšie prejavuje práve v rezorte kultúry – v prepúšťaní, šikane odborníkov a bezbrehom plytvaní verejnými peniazmi.
Predseda SaS Branislav Gröhling hovorí, že rezort kultúry dnes funguje na princípe pomsty. „Každá kritika ministerky Šimkovičovej sa trestá. Neodchádzajú len ľudia z ministerstva, ale prepúšťanie sa dotýka priamo divadiel a kultúrnych inštitúcií. Môžeme otvorene hovoriť o šikane a arogancii moci,“ uviedol. Poukazuje pritom na absolútny rozpor medzi rečami o šetrení a realitou. „Hercom v SND či v Prešove hovoria, že musia šetriť, no ministerka si v čase konsolidácie nakupuje traktory, kosačky a techniku za stovky tisíc eur, notebooky za ďalších 160-tisíc eur a lieta na letenkách za 16-tisíc eur. Toto nie je podpora kultúry, toto je výsmech.“
Podľa Branislava Gröhlinga si Slovensko bude Martinu Šimkovičovú pamätať ako ministerku, ktorá prepúšťala hercov zo SND, rozkladala inštitúcie a namiesto kultúry uprednostnila papalášske nákupy. Zároveň varuje, že ak bude tento trend pokračovať, rok 2026 prinesie ďalšie zásahy do kultúrnych inštitúcií, mediálnu reguláciu a tlak na spravodajstvo STVR. „Kultúra potrebuje reštart a nové vedenie – kvôli umelcom, kvôli verejnoprávnym médiám a kvôli celej krajine,“ dodáva.
Tímlíder SaS pre kultúru René Parák zdôrazňuje, že rok 2025 naplno odhalil skutočný cieľ ministerstva kultúry. „Rezort nemá ambíciu kultúru odborne rozvíjať, ale mocensky ovládnuť. Videli sme personálne čistky, politizáciu fondov a chaotické hospodárenie, ktoré nemá nič spoločné s konsolidáciou,“ uvádza. Ako príklady spomína chaos v Slovenskej národnej galérii po odvolaní riaditeľky Alexandry Kusej, prepúšťanie odborníkov v Slovenskom národnom múzeu či prepúšťanie v SND – paradoxne v čase, keď činohra dosiahla rekordnú návštevnosť a kladný hospodársky výsledok.
SaS upozorňuje, že ak bude rezort kultúry pokračovať v súčasnom trende, Slovensko v roku 2026 čakajú vážne riziká. V parlamente je novela, ktorá má prestavať mediálneho regulátora na tzv. Národný mediálny úrad – nejde ale o technickú zmenu, ale o mocenský zásah, ktorý ohrozuje nezávislosť regulácie. Zároveň rastie tlak na spravodajstvo STVR, čo môže viesť k autocenzúre, odchodom novinárov a strate dôvery verejnosti. Namiesto riešenia platov, pamiatok a grantov rezort otvára ideologické témy, ako je jazykový zákon, ktorý prinesie len viac byrokracie a konfliktov. Ohrozené sú aj kultúrne fondy, kde nepredvídateľné rozhodovanie bez odborných pravidiel vytvára chaos v regiónoch a nezávislej kultúre. Po kauze pozemkov v Novej Polhore zostáva otázne aj transparentné fungovanie Správy rezortných zariadení a obnova Krásnej Hôrky. A napokon konsolidácia – je ťažké akceptovať šetrenie na odborníkoch, keď ľudia zároveň vidia papalášske výdavky a kontroverzné cesty vedenia rezortu.
René Parák upozorňuje aj na rozklad Fondu na podporu umenia, ktorý sa z odborného nástroja mení na politicky kontrolovaný mechanizmus, a na škandály Správy rezortných zariadení – od nákupu pozemkov v Novej Polhore až po ďalšie zdržania obnovy Krásnej Hôrky. „K tomu všetkému papalášske výdavky, sporné služobné cesty a tlak na médiá. Rezort robí presný opak toho, čo kultúra potrebuje – namiesto stability prináša konflikty a neistotu,“ dodáva R. Parák.
SaS preto vyzýva na okamžitú politickú zodpovednosť. Žiada nezávislý audit personálnych a ekonomických rozhodnutí v kľúčových kultúrnych inštitúciách, zverejnenie všetkých sporných nákupov, reštart dôvery vo Fonde na podporu umenia a jasný krízový plán obnovy Krásnej Hôrky. „Ak má kultúra prežiť, ministerka Šimkovičová a jej najbližší spolupracovníci musia odísť. Rezort dnes neriadia odborníci, ale ľudia, ktorým ide len o moc a vlastné stoličky,“ uzatvára SaS.
