Zdroj: magnific.com
Politik ju vysloví iba raz, internet ju však zopakuje tisíckrát. Prečo sa na niektorých chybách zabávame celé roky, zatiaľ čo iné vyvolajú politický problém?
Z jedného prešľapu môže vzniknúť hláška na celé roky
Niekedy môžu pobaviť, inokedy vyvolať verejné pohoršenie či pobúrenie. Reč je o chybách politikov pred kamerou alebo mikrofónom, ktoré sa môžu stať témou na celé dni. Niektoré pritom neupadnú do zabudnutia ani po rokoch.
To je aj prípad skomoleniny Igora Matoviča, ktorý počas bruselského samitu vytvoril slovné spojenie, ktoré nedáva veľký zmysel.
„One time, next time,“ povedal, pričom nevedel, že je v živom vysielaní. Chcel sa opýtať, či môže svoj prejav začať znova.
Jeho výrok už stihol zľudovieť a dodnes je súčasťou mnohých mémov či opisov podobných situácií.
Pokladnicou vtipných chýb je šéf SNS Andrej Danko. Keď chcel v rozhlasovej relácii premiérovi Petrovi Pellegrinimu povedať, aby nefotil plesne v nemocniciach, vzniklo z toho dnes už legendárne „Nefeť pleseň“.
Internet pobavil aj výrokom „Ľudia otupievajú. Aj ja som už otupel“, ktorý vyslovil ako „ľudia otupejevjajú“. Z jeho nezvyčajnej výslovnosti sa opäť stala internetová hláška.
Nie každý prešľap zostane bez následkov
Inokedy sú však chyby politikov menej úsmevné a takéto nevhodne zvolené slová môžu mať dôsledky, ovplyvniť voličov či vyvolať verejné pohoršenie.
To je aj prípad lídra KDH Milana Majerského, ktorý v diváckych otázkach relácie Na telo označil LGBTI+ za „pliagu“. Majerský dostal otázku, čo je pre Slovensko väčšou hrozbou – LGBTI+ alebo korupcia. Oboje nazval pliagou.
„Aj korupcia, aj LGBTI+ môžu zlikvidovať národ ako taký,“ vyhlásil v relácii.
To okamžite spustilo kritiku Majerského naprieč politickým spektrom a jeho výrok sa dostal aj medzi hlavné témy domácich správ. Politológovia zároveň upozorňovali, že jeho výrok môže poškodiť KDH a dokonca spôsobiť, že niektorí voliči radšej podporia iné strany.
Majerský sa neskôr za svoj výrok ospravedlnil s tým, že nemyslel LGBTI+ ľudí, ale ideológiu.

Inak sa šíri trapas, inak pobúrenie
Čo však stojí za tým, že takéto chyby politikov dokážu na internete žiť celé dni a niekedy až roky?
Krátka chyba či výrok vystrihnutý do pársekundového videa sa šíri ľahšie ako niekoľkominútové či hodinové vystúpenie s množstvom myšlienok. Trapas alebo kontroverzná myšlienka sa tak dokážu šíriť bez toho, aby ľudia poznali širší kontext.
Navyše takéto výroky zaujmú aj ľudí, ktorí politiku dlhodobo nesledujú.
Spôsob šírenia sa však líši podľa toho, či ide o úsmevnú chybu a trapas ako v prípade Danka a Matoviča, alebo o poburujúce slová ako v prípade Majerského.
Šíria ich aj ľudia z opačného politického tábora
Ak je výrok kontroverzný, šíria ho najmä emócie. Výskum viac než 563-tisíc politických príspevkov ukázal, že používanie slov vyvolávajúcich morálne pobúrenie zvyšovalo ich ďalšie šírenie. Každé takéto slovo bolo spojené približne s 20-percentným nárastom zdieľania.
Kontroverzné myšlienky sa však nerozoberajú iba v médiách. Ako aj v prípade Majerského, šíria ich politickí oponenti, ktorí na ne reagujú a ďalej ich zdieľajú. Lídra KDH po výroku kritizovali predstavitelia viacerých politických strán od SaS cez PS až po Demokratov.
Príspevky namierené proti opačnému politickému táboru získavajú veľkú odozvu. V tomto prípade sa proti sebe postavili liberáli a konzervatívci. Takéto príspevky zároveň utvrdzujú ľudí z opačného tábora v tom, čo si o politickom lídrovi už dávno mysleli.
Reakciu zveličujú sociálne siete
Sociálne siete zveličujú dojem všeobecného pobúrenia. Niekoľko hlasných reakcií môže vytvoriť dojem, že výrokom žije celá krajina, ukázala štúdia zverejnená v časopise Nature Human Behaviour.
Vedci taktiež zistili, že ani oprava nepravdivého alebo zavádzajúceho tvrdenia nedokáže vždy úplne odstrániť jeho vplyv, najmä ak sa pôvodná verzia veľakrát opakovala. Ospravedlnenie navyše môže spustiť ďalšie kolo správ a pôvodný výrok opäť dostať do pozornosti.
Inak sa šíria humorné prešľapy politikov. Motorom ich „dobytia“ internetu je zábava, najmä ak ide o krátke a zapamätateľné výroky. Tie sa navyše často dostávajú do mémov či videoparódií.
Politik vysloví vetu iba raz. Internet ju však vytrhne z pôvodného okamihu, tisíckrát zopakuje a niekedy z nej vytvorí jedinú vec, ktorú si verejnosť z celej udalosti zapamätá. Zo zakoktania vznikne vtip a z nevhodného slova politický problém, ktorý sa môže pripomínať ešte celé roky.