Reakcia Nadácie otvorenej spoločnosti na článok Borisa Kollára

Účelové spájanie navzájom nesúvisiacich informácií v článku má za cieľ posilniť v čitateľovi predsudky a strach z LGBTI komunity a moslimov. Je veľmi smutné i odsúdeniahodné, že na šírenie strachu z islamu si autor zvolil násilnú smrť tureckej aktivistky a zároveň využil priestor na skrytý útok proti aktivitám LGBTI komunity na Slovensku.Strach prvý – údajné šírenie „homosexualizmu".
Autor tvrdí, že platení aktivisti zo zahraničia (fotografia riaditeľa Nadácie otvorenej spoločnosti z Dúhového PRIDEu v Bratislave ako dôkaz) šíria o autorovi lož o jeho nenávisti k LGBTI komunite, pričom on sám je len proti „politickému a kultúrnemu homosexualizmu, ktorého cieľom je zmena spoločnosti."
Nadácia otvorenej spoločnosti (OSF) sa k autorovi a jeho vzťahu k LGBTI komunite doposiaľ oficiálne nevyjadrovala. Cena Homofób roka, ktorú autor spomína, nepatrí medzi aktivity Nadácie. Je dielom Inštitútu ľudských práv.
Transparent „Dúhou proti islamofóbii" si náhodou niesol v sprievode neznámy účastník bratislavského pochodu bez riadenia „zhora". Rovnako ako si iný mladík niesol svoj nápis „Kresťan.Gej.Hrdý."
Únik „sorošových emailov", ktorý konšpiračné weby šíria pod názvom „DC-leaks" a autor článku okrajovo spomína ako kompromitujúci, obsahuje bežnú mailovú korešpondenciu nadačnej siete, ktorej obsahom sú verejne dostupné informácie o financovaní aktivít na podporu otvorenej spoločnosti.
Niekto môže vnímať financovanie tréningu sudcov, prokurátorov alebo investigatívnych novinárov ako škodlivý, z nášho pohľadu je ich široké vzdelanie základným predpokladom na vytvorenie spravodlivej spoločnosti. Všetky výročné správy Nadácie sú voľne dostupné na www.osf.sk
Strach druhý: autor považuje násilnú smrť tureckej LGBTI aktivistky Hände Kader za jasný dôkaz toho, že islam je viera násilia a nenávisti vrátane menšín. Píše, že „hoci homosexualita nie je v Turecku nezákonná, aktivisti hovoria, že diskriminácia LGBT ľudí je stále samozrejmosťou."
Presne túto vetu však môžu použiť aj slovenskí LGBTI aktivisti pre pomery panujúce na Slovensku. Skutočnosť je totiž taká, že „obyčajní gejovia, ktorí žijú svoj každodenný normálny život na Slovensku" a ktorých si autor „váži" sú aj dnes vo väčšinovej spoločnosti ostrakizovaní a diskriminovaní. Informácie o tom, že to nie je len vec pocitov našej verejnosti, ale aj názor inštitúcií prináša i slovenská denná tlač, napríklad TU.
Že Dúhový PRIDE musí v Bratislave chrániť ozbrojená Polícia SR a jeho účastníkov oddeliť od zvyšku verejnosti bariérami hovorí skôr o tom, že je to práve u nás, kde panuje zvýšená miera intolerancie voči základným ľudským právam jednej menšiny.
V rámci EÚ vykazujeme najnižšiu mieru tolerancie žiaľ voči akejkoľvek inakosti – nielen voči LGBTI komunite, ale aj voči zdravotne postihnutým. Celý prieskum nájdete TU.
LGBTI komunita je žiaľ vystavená násiliu všade na svete, nielen v Turecku. Je preto prirodzené predpokladať, že predseda parlamentnej politickej strany, verejný činiteľ a človek, ktorý si gejov váži, ktorý navyše prejavuje pozoruhodnú empatiu voči jednotlivcom svojimi aktivitami na poli charity, bude stáť jednoznačne na strane tých, ktorí sa u nás ani zďaleka necítia bezpečne a bude požadovať také spoločenské zmeny, ktoré tejto komunite prinesú bezpečie a nediskrimináciu.
Je všeobecne známe, že strach je najľahšia cesta k upriameniu pozornosti i popularite. V čase, kedy sú hrozby spoločenského vývoja reálne, by sme však od predstaviteľa verejnej služby očakávali oveľa zodpovednejší postoj.

Ján Orlovský, správca Nadácie otvorenej spoločnosti