Prezident Andrej Kiska vo štvrtok vystúpil s dôležitým príhovorom na Hodnotiacej konferencii Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR:
„Som rád, že Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky pokračuje v organizácii konferencie k hodnoteniu plnenia priorít zahraničnej politiky našej krajiny.
Na úvod chcem oceniť tých, ktorí sa zaslúžili o úspešný priebeh minuloročného historicky prvého predsedníctva Slovenska v Rade Európskej únie. Ako som už verejne veľakrát povedal, zvládli sme ho so cťou. Tu, na pôde Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, sa chcem poďakovať každému jednému pracovníkovi, ktorý bol do predsedníctva zapojený. Koho možno vôbec nebolo vidieť, ale bez koho práce by sme predsedníctvo tak úspešne nezvládli. Ďakujem vám.
V čase, keď sme predsedníctvo preberali, bola únia v komplikovanej situácii. Myslím si, že okrem konkrétnych cieľov sa slovenskému predsedníctvu podarilo dostať debatu v únii do vecnejšej a pokojnejšej roviny. Toto je cesta, ako riešiť problémy dnes, aj v budúcnosti. V zahraničí ako aj doma.
Tiež chcem ešte na úvod vyzdvihnúť rozvojovú pomoc, ktorú Slovensko poskytuje ľuďom v núdzi, najmä vďaka mimovládnym organizáciám a zanieteným dobrovoľníkom. Robia nám dobré meno a ukazujú tvár našej krajiny, na ktorú môžeme byť právom hrdí — ako som sa presvedčil na nedávnej návšteve v Keni. Očakávam však, že spolupráca medzi týmito organizáciami a vládou sa bude zlepšovať. Že dame väčšiu podporu zo strany štátu a potom môže byť efekt taký, s ktorým sa budeme môcť významnejšie pochváliť. Ale hlavne som presvedčený, že dokážeme a mali by sme robiť viac. Sme úspešná a modern krajina, od ktorej sa to právom očakáva.
Dámy a páni.
Boli roky, keď sa mohlo zdať, že táto konferencia je akousi úradníckou zotrvačnosťou. Že hodnotí politiku, ktorej priority, strategické ciele a hodnoty, na ktorých je postavená, sú všetkým jasné. Nielen na papieri, ale aj pri praktickom výkone politiky a každodennej diplomacie. Mohli sme sa spoľahnúť, že existuje čosi, čo nazývame široký vnútropolitický konsenzus o základnom smerovaní Slovenska. A že má jednoznačnú a stabilnú podporu verejnej mienky.
Tam už dnes, žiaľ, nie sme. Žijeme v období s podstatne vyššou mierou neistoty o budúcnosti našej časti sveta než v predchádzajúcich dvoch desaťročiach. Ale bez ohľadu na túto neistotu pre západný svet, pre Európu a celé naše transatlantické spojenectvo platia len dva základné scenáre vývoja.
Buď sa presadí vulgárny pragmatizmus, inak povedané nacionalizmus a egoizmus. Potom nás všetkých čakajú ťažké časy a naša zahraničná politika bude mať veľmi obmedzené možnosti. Alebo naopak posilníme našu lojalitu k spoločným hodnotám — aj v zahraničnej politike. Našu schopnosť preplávať spodné protiprúdy čestne a odvážne. Verím druhému scenáru. Pretože verím, že ľudia sú schopní pochopiť lekciu a odovzdať si skúsenosť z nie tak dávnych čias, keď sa presadil egoizmus a nacionalizmus na jednej strane a bezstarostná ľahostajnosť na strane druhej.
Nesmieme zabúdať, že mnohé problémy, ktorým čelíme, sú dôsledkom premyslenej hybridnej vojny. Stratégia šírenia dezinformácií a poloprávd s masívnym využitím sociálnych médií zameranej na našu hlavnú slabinu – neschopnosť otvorene a účinne brániť naše hodnoty. Obsah tejto stratégie sa nebezpečne udomácňuje v komunikácii extrémistických strán, ale žiaľ aj v populizme veľkej časti slovenskej politickej scény.
Ciele kremeľskej propagandy, o ktorej hovorím, jasne pomenoval v nedávnej rezolúcii Európsky parlament – deformovanie pravdy, podnecovanie neistoty, spochybňovanie liberálnej demokracie, snaha rozdeliť nás a spojencov v Severnej Amerike, paralyzovanie rozhodovacieho procesu, diskreditácia európskych inštitúcií, vytváranie dojmu, že projekt EÚ zlyhal, vnášanie strachu a neistoty medzi občanov.
Informačná vojna je jedným z vážnych ohrození Slovenska a jeho zahraničnej politiky, ktorá nedokáže fungovať bez domácej podpory a spoločenskej dohody o základnom smerovaní našej krajiny. Žiaľ, Slovensko a jeho oficiálne bezpečnostné zložky proti hybridnej vojne a cielenej propagande robia veľmi málo. Nerobia skoro nič. Platí, čo som povedal pred rokom — sme terčom, ktorý sa nebráni. Nebránime to, na čom je založená naša bezpečnosť, prosperita a stabilita. Nerád, ale musím to povedať: správame sa absolútne nezodpovedne. A toto naše správanie nemá žiadnu analógiu u našich susedov, dotknutých štátov, krajín nášho regiónu.
Dámy a páni,
zahraničná politika a spolu s ňou prosperita a bezpečnosť našej krajiny sú dlhodobo postavené na dvoch pilieroch: na členstve v Európskej únii a na členstve v NATO. Bez týchto dvoch pilierov by Slovensko nebolo úspešnou krajinou, ako ho poznáme. Toto sú piliere, ktoré sa nesmú stať obeťou žiadnych politických záujmov a ambícií.
Pamätáme si všetci, že slovenská diplomacia a väčšina slovenských diplomatov "držali líniu" aj vo vnútropoliticky najťažších časoch, v 90. rokoch za Mečiara. Dnes sú tu, hoci z iných dôvodov, znova ťažké časy. Máme vládu, ktorá je oficiálne proeurópska, máme vládu, ktorá je oficiálne pro-NATO. Ale možno už polovica parlamentu má vlažný — časť dokonca alternatívny — vzťah k našim oficiálnym zahranično-politickým prioritám. Nehovoriac o tom, že aj z vlády napriek deklarovaným cieľom vychádzajú často mätúce signály.
Aj preto dnes viac ako inokedy potrebujeme predovšetkým dve veci:
Po prvé, precíznejšie a jasnejšie formulovať naše záujmy a zahraničnopolitické ciele. Príležitosťou na to bude aj tvorba a prijatie po viac ako desiatich rokoch aktualizovanej Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky. Očakávam dokument, ktorý bude silno politický, a nie neurčito úradnícky. Očakávam dokument, v ktorom nebudeme nič zľahčovať a ktorý pre nás bude ozajstnou stratégiou. V ňom sa ukáže pravda — či je u nás ešte dosť politickej sily, odvahy a či máme správny kompas.
Po druhé, držať sa priorít, nespochybňovať ich, komunikovať zodpovedne a konzistentne navonok aj dovnútra. Tak, aby bolo Slovensko vnímané ako partner, ktorý posilňuje spoločné záujmy. Rozprávať jedným jazykom na uzavretých rokovaniach s európskymi partnermi, aj verejne s ľuďmi. Rozprávať rovnako v Bratislave aj v Bruseli. Schizofrenická komunikácia, iná doma a iná vonku, spochybňuje našu dôveryhodnosť a oslabuje našu zahraničnú politiku. A tým aj strategické záujmy našej krajiny. A to hneď dva krát — podkopávame si nohy vo vzťahu k partnerom v zahraničí, aj vo vzťahu k občanom doma, o ktorých podporu sa musíme opierať.
Dovoľte mi pripomenúť príklady mätúcich signálov, o ktorých hovorím. Tým prvým je postoj k Rusku respektíve k súčasnému vedeniu krajiny, ktoré hrubým spôsobom porušilo základné princípy povojnového rešpektovania suverenity a územnej celistvosti v Európe. Anexia Krymu a vojenská podpora separatistov na východe Ukrajiny sú neakceptovateľné kroky, ktoré nie je možné ponechať bez odozvy. My nemôžeme mlčať, nemôžeme nad tým, mávnuť rukou a nechať udalosti bežať svojim životom.
Slovenská vláda sa pripojila a podporuje sankcie zo strany Európskej únie. Ale neustále spochybňovanie ich významu je z dôvodu chýbajúcej zmeny správania ruského vedenia nezodpovedné, ľahkovážne a mätúce. Tak pre zahraničných partnerov ako aj pre slovenskú verejnosť. Navyše spochybnenie sankcií nedáva zmysel, ak si nedokážeme odpovedať na základnú otázku. Čím ich plánujeme nahradiť? Aké majú byť naše ďalšie kroky, aby sme prispeli k riešeniu situácie na Ukrajine, na území nášho bezprostredného suseda.
Na takéto otázky má odpovedať politika, ktoré je zodpovedná. V opačnom prípade ide len o reči, alebo ešte niečo horšie.
Vždy budem podporovať, aby sme boli sebavedomí. A ak je dôvod, dokázali aj silne polemizovať. Ale vždy s argumentmi, s alternatívami, s jasnými úmyslami. Toto by mala byť tradícia, ktorú budeme budovať v zahraničnej politike. Toto je niečo, čo ctí rovnako človeka ako aj štát.
S tým súvisí aj naša bezpečnosť a záväzky v Severoatlantickej aliancii. V ich plnení dlhodobo zaostávame. A ešte si aj o nich klameme. Je najvyšší čas mať dôveryhodný plán, ktorým by sme deklarované záväzky vedeli dosiahnuť v stanovených termínoch a rozsahu. Prihlásili sme sa k nim dobrovoľne a naši spojenci sa na nás spoliehajú. Onedlho bude samit NATO a sme aj v rámci V4 poslední, kto sa k záväzkom z predchádzajúceho samitu neprihlásil konkrétnymi krokmi. Pre našu bezpečnosť, ale aj pre dôveryhodnosť Slovenska je nevyhnutné dokázať, že nám na spoločnej obrane nezáleží o nič menej ako našim spojencom. Bolo by nebezpečné, keby sme sa opäť pokúsili oklamať záväzky o spoluzodpovednosti Slovenska za spoločnú obranu. Bolo by nemúdre, aby sme sa týmto spôsobom zbavili aj možnosti zmysluplne debatovať o európskej obrane.
Chcem sa tiež pristaviť pri úlohe Vyšehrádskej štvorky v Európskej únii. Je to dobrý a pre Slovensko užitočný formát. Je to naša prvá voľba na hľadanie spojencov. Ale nesmieme sa stratiť vo veciach, ktoré nie sú našim záujmom. Pretože našim záujmom je pokračovať v myšlienke, ktorá stála pri zrode V4 – prispievať k jednotnej a prosperujúcej Európe a k spoločným riešeniam. Rôzne iné medziskupenstvá a alternatívne koncepty sú v rozpore s tým, čo sú strategické záujmy Slovenska.
Veľa sa dnes hovorí o scenároch ďalšieho smerovania európskej integrácie, osobitne o takzvanej viacrýchlostnej Európe. Súhlasím s vyhláseniami z úrovne vlády, že strategický záujem Slovenska leží v integračnom jadre Európskej únie. Ale bol by som rád, keby sme dokázali oveľa zrozumiteľnejšie prispieť aj do diskusie o tom, ako to jadro má vyzerať. Aká integrácia je ešte potrebná, aká je v našom záujme.
Je dôležité pripomenúť, že do jadra sa nemôžeme snažiť prepracovať len technicky. Veľa závisí od dôvery, ktorú medzi partnermi v EÚ budeme mať. Nikto nám neuberá názor a právo formulovať vlastné návrhy. Ale prvoplánové živenie politických populistických vášní o zlom Bruseli, kedykoľvek sa to doma hodí, je správaním zo zaostalej periférie, nie z jadra najúspešnejšieho projektu mieru a ekonomickej spolupráce na svete.
Dámy a páni.
Veľa z toho, o čom som hovoril, sú problémy slovenskej politiky, nie slovenskej diplomacie. Ale ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí môže zohrať významnú úlohu aj smerom dovnútra krajiny, ak bude chcieť. Môže oživiť odbornú diskusiu o našej európskej a zahraničnej politike. Posilniť dôraz na to, čomu hovoríme verejná diplomacia, alebo správnejšie, strategická komunikácia. Príležitosťou bolo naše predsedníctvo v Rade Európskej únie. Priestor si našli podporovatelia nášho členstva, ale aj demagógovia.
Ako príklad dobrej verejnej diplomacie si spomínam na jednu z televíznych debát za účasti štátneho tajomníka Ivana Korčoka. Na populistické reči jedného z poslancov parlamentu odpovedal zrozumiteľnými faktami a s emóciou, ktorá obhajcom Európskej únie tak často chýba. A o to vás chcem požiadať, aby ste takto vystupovali viac.
Myslím si, že by ministerstvo malo zvážiť aj nové formy a nové kanály takejto komunikácie. Politici, médiá aj zainteresovaná verejnosť potrebujú pravidelné a kvalitné informácie, inak sa nám úroveň verejnej diskusie nepodarí zlepšiť. Zahraničná a európska politika sa znovu stáva strategicky dôležitou otázkou, ktorá rozhodne o tom, ako budeme žiť. Dajme šancu ľuďom, aby jej rozumeli. Ak sa nám to bude dariť, obmedzíme priestor na populizmus a propagandu, ktoré manipulujú s verejnou mienkou a podkopávajú našu bezpečnosť a dôveryhodnosť.
Dámy a páni,
v mojom novoročnom príhovore k občanom Slovenska som nazval tento rok rokom pravdy. Bude ním aj z pohľadu zahraničnej politiky. Musíme sa zamerať na to, čo vieme ovplyvniť. A to je konzistentnosť našich postojov. Podpora verejnosti pre strategické záujmy Slovenska. Dostredivosť v EÚ, namiesto odstredivosti. Naša dôveryhodnosť v základných pilieroch a hodnotách našej zahranično-politickej orientácie. Ak sa nám toto bude dariť, nebudeme musieť nikoho presviedčať, že Slovensko do jadra európskej integrácie jednoznačne patrí. Prejdeme úspešne aj obdobím neistoty a prispejeme k stabilnejšej a bezpečnejšej Európe aj svetu."
