Reprofoto youtube
Priame televízne prenosy zo zahraničia sú dnes neodmysliteľnou súčasťou mnohých športových, kultúrnych, politických i spoločenských udalostí. Úplne prvým v niekdajšej Československej televízii bol prenos zo zimných olympijských hier v talianskej Cortine d'Ampezzo 28. januára 1956.
Olympiáda v roku 1956 mala ukázať celej Európe možnosti televízie. Talianska rozhlasová a televízna spoločnosť RAI preto v predstihu rozoslala všetkým partnerom na kontinente dotazníky o priamych prenosoch z dejiska hier. Vedenie vtedajšej ČST však túto ponuku nevyužilo a pre prenosy sa rozhodlo takmer na poslednú chvíľu. Možnosť prenosu nakoniec na mieste vyjednal redaktor Mladej fronty Miroslav Hladký.
Narýchlo spísal s talianskym partnerom stručnú zmluvu, ktorá však bola pirátska, lebo prenosy už kúpila televízia Nemeckej demokratickej republiky (NDR). Obraz sa potom do slovenských a českých obývačiek dostával zložitou cestou cez Nemecko, komentár vznikal v pražskom štúdiu, na základe nemeckých komentárov ho vytvárali reportéri Vít Holubec a Miloš Zouhar.
Prvým priamym televíznym prenosom zo zahraničia bola tretia tretina hokejového zápasu ZSSR - Švédsko, odvysielaná 27. januára od 23:00. Nasledujúci deň od 10:00 do 11:30 hodín sa uskutočnil priamy prenos z rýchlokorčuľovania mužov na 500 metrov. Celkovo bolo z olympiády v Cortine odvysielaných podľa rôznych prameňov 23 až 28 priamych prenosov, ktoré však mohla vidieť je malá časť obyvateľov. V Československu vtedy bolo iba niečo cez 30 tisíc televízorov.
Úplne prvý priamy prenos, ľadový hokej zo Zimného štadióna na Štvanici, vysielala CST 11. februára 1955. Až po prenosoch z olympijskej Cortiny vznikla športová redakcia ČST.
