Reprofoto youtube Denník N
Pochybnosti o tom, kam speje naša krajina, dnes opäť narástli. Po chaose v bezpečnostných zložkách, zadržaní a obvinení vyšetrovateľov NAKA, prišlo obvinenie novinárov Denníka N na pokyn bratislavskej prokuratúry z vyzradenia utajovanej skutočnosti. Trestné oznámenie podal Peter Tóth.
Monika Tódová a Konštantín Čikovský sú obvinení za článok z konca októbra 2018 s názvom „Peter Tóth polícii priznal, že pre Kočnera pred vraždou sledoval Kuciaka a ďalších novinárov“. Článok je o tom, ako exsiskár Tóth za peniaze Kočnera organizoval sledovanie novinárov, ktoré slúžilo na ich diskreditáciu. Jeden z týchto novinárov Ján Kuciak a jeho priateľka Martina Kušnírová boli zavraždení.
Peter Tóth organizoval sledovanie známych novinárov (okrem Jána Kuciaka, Moniky Tódovej a jej manžela novinára Mireka Tódu aj Štefana Hríba, Eugena Kordu, Adama Valčeka, Mareka Vagoviča, Daga Daniša či Zuzanu Petkovú). Informácie boli a možno aj stále sú používané na diskreditáciu mnohých novinárov. Za nezákonné sledovanie nebol zatiaľ nikto potrestaný. A nie je stále potrestaný ani objednávateľ či objednávatelia vraždy Kuciaka a Kušnírovej.
No dnes je obvinená Monika Tódová a jej kolega za to, že v článku o špinavej práci Kočnera a Tótha a ich sledovacieho komanda vyzradili identitu Tótha ako utajeného svedka.
Je zvláštne, že obvinenie prichádza po troch rokoch, potom, ako Tóth ako svedok verejne vypovedal na súde o verejne rozprával o svojom vzťahu s Kočnerom a o sledovaní novinárov. A zaujímavé je aj to, že obvinenie prichádza pár dní po tom, ako sa generálna prokuratúra snažila obmedziť prístup k informáciám niektorým novinárom, medzi ktorými bola aj Tódová.
Redaktori Denníka N v článku o Petrovi Tóthovi napísali len to, čo sa od novinárov očakáva - prinášali informácie o závažnej kauze, a konali verejnosti vo verejnom záujme. „Mali povinnosť odhaliť kriminálne súvislosti, ktoré viedli ku Kuciakovej vražde,“ upozornila dnes aj medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc (RSF).
Verejný záujem pri práci novinárov zdôrazňuje aj Európsky dohovor o ľudských právach. Podľa výkladu článku 10 „sloboda tlače nadobúda ešte väčší význam za okolností, keď konanie štátnych inštitúcií a ich rozhodnutia unikajú demokratickej alebo súdnej kontrole z dôvodu ich dôvernej alebo tajnej povahy. V takom kontexte zohráva zverejnenie štátom zatajovaných informácií v demokratickej spoločnosti veľmi dôležitú úlohu, pretože umožňuje občianskej spoločnosti kontrolovať konanie vládnej moci."
Zároveň Európsky súd pre ľudské práva zdôrazňuje, že „odsúdenie novinára za zverejnenie informácií považovaných za dôverné alebo tajné môže odradiť mnohých, ktorí pracujú v médiách, od informovania verejnosti o veciach verejného záujmu. V dôsledku toho už tlač nemusí zohrávať svoju zásadnú úlohu „verejného strážneho psa“, čo môže mať nepriaznivý vplyv aj na následne poskytovanie objektívnych a neskreslených informácií.“
Informácie, ktoré priniesla Monika Tódová a Konštantín Čikovský, boli zverejnené vo verejnom záujme, preto by za nich novinári nemali byť trestaní, je to ich práca. Vzniká tu podozrenie, že je tu snaha ich umlčať a ostatných novinárov zastrašiť.
*autorka článku v minulosti pracovala s Monikou Tódovou, Konštantínom Čikovským a Petrom Tóthom v redakcii SME
