Reprofoto facebook Petr Pavel
Nezávislé médiá sú jedným zo základných pilierov demokracie, povedal dnes český prezident Petr Pavel pri budove Českého rozhlasu (ČRo) v Prahe pri pietnom akte k 58. výročiu okupácie Československa vojskami krajín Varšavskej zmluvy. Ľudia podľa neho nesmú dovoliť, aby sme o nich v dôsledku postupného rozkladu prišli. Postavme sa na ich obranu, keď to budú potrebovať, uviedol prezident.
Pavol povedal, že Československý rozhlas zohral v roku 1968 zásadnú úlohu v informovaní obyvateľov o vpáde sovietskych vojsk. "Český rozhlas, ale aj Česká televízia dnes zohrávajú zásadnú úlohu v českom mediálnom priestore nielen v oblasti spravodajstva, ale aj investigatívy alebo vzdelávania, kultúry a športu," dodal.
Verejnoprávne médiá podľa Pavla dnes čelia tlaku na obmedzenie ich slobody a nezávislosti, hoci je plíživejší, než aký predstavovali rusky hovoriaci vojaci so samopalmi. Nezávislé médiá sú pritom pilierom akejkoľvek demokracie, zdôraznil. "Sú s nami - buďme s nimi," parafrázoval dobovú výzvu pracovníkov rozhlasu Sme s vami, buďte s nami.
Vládny návrh zákona o financovaní verejnoprávnych médií, ktorý ruší doterajší systém a prevádza financovanie ČT a ČRo na štátny rozpočet, koaličný kabinet schválil v polovici júna. Návrh priznáva obom médiám zhruba o 15 percent menej peňazí, než s ktorými hospodária po minuloročnom zvýšení poplatkov.
Rozpočty oboch inštitúcií sa majú znížiť oproti tohto roku celkom o 1,4 miliardy korún a podľa ČT a ČRo to povedie k obmedzeniu výroby programov a prepusteniu 450 až 700 zamestnancov zo 4250. Plán kritizujú samotné médiá, ich zamestnanci kvôli nemu boli v júni v jednodňovom výstražnom štrajku. Opozícia avizovala, že bude prerokúvanie návrhu v Snemovni obstruovať.
Proti zrušeniu poplatkov protestovala aj časť účastníkov dnešného pietneho aktu. Na začiatku prejavov zdvihli transparenty s heslami ako Ruky preč od médií, Poplatky nedáme, Médiá nepatria politikom či Už zase útočia na rozhlas.
Trauma zo zrady, ktorú invázia v roku 1968 predstavovala, je v našej spoločnosti stále hlboko zakorenená, uviedol Pavel. "V dôsledku tejto traumy by sme ale ako národ mohli a mali byť vnímavejší a citlivejší k agresívnym a rozpínavým tendenciám dnešného Ruska a snáď aj odolnejší voči jeho propagande. Bohužiaľ sa stále nájde mnoho ľudí, ktorí pre Vladimíra Putina a ruský režim hľadajú pochopenie a ospravedlnenie za jeho akcie," konštatoval.
Invázia mala podľa neho veľa spoločného s inváziou na Ukrajinu pred štyrmi rokmi. "Obe spoločnosti sa nachádzali v období nádeje na slobodný rozvoj, obe sa chceli odpútať z prílišného vplyvu Sovietskeho zväzu, respektíve Ruska," uviedol. Moskva v oboch prípadoch porušila medzinárodné právo, aby si silou vynútila sféru svojho vplyvu, dodal. Obe invázie, plánované pôvodne ako bleskové operácie, sprevádzala klamlivá rétorika, uviedol.
Po invázii v oboch spoločnostiach zavládlo hlboké sklamanie a voči Rusku sa sformoval veľmi kritický postoj, povedal Pavel. "Ten u nás pretrval dlho. Ale dnes akoby časť spoločnosti radšej zabudla. Pritom je zrejmé, že historická skúsenosť s počínaním Ruska sa opakuje, ale niektorí to z rôznych dôvodov nechcú vidieť," konštatoval. Ukrajina už piaty rok bráni nielen svoju slobodu, ale aj slobodu a bezpečnosť celej Európy, uviedol. "Je v našom záujme stáť po jej boku tak dlho, ako bude treba. Nie kvôli jej slobode, ale hlavne pre našu bezpečnú a slobodnú budúcnosť," dodal.
