Foto z filmu
Zdanlivo nesúvisiacimi témami - hladomor na Ukrajine v 30. rokoch, ktorý si vyžiadal milióny obetí, a otázka fake news - sa zaoberá nový film poľskej režisérky Agnieszky Hollandovej s názvom Obywatel Jones (Pan Jones), ktorý mal svetovú premiéru na terajšom filmovom festivale Berlinale.
Sedemdesiatročnej režisérke sa pritom do historického filmu pôvodne príliš nechcelo.
"Dostávam veľa scenárov o zverstvách 20. storočia, pretože som sa na to v podstate stala expertkou. Dlho ich nechcem čítať, pretože sa nechcem vracať späť k tým príbehom a do toho sveta, pretože je to príliš bolestivé," hovorí Hollandová, ktorá sa životu v totalitných režimoch venovala napríklad vo filmoch V temnote alebo Európa, Európa.
"Tento scenár som jednoducho vzala, začala čítať, ale potom ma chytil. Prístup k téme, jeho dôležitosť a spôsob rozprávania, ktoré bolo veľmi jasné, silné a nekonvenčné ma presvedčili, že je to niečo, čo by som rada rozprávala," poznamenáva o scenári novinárky a spisovateľky Andrey Chalupovej.
Tá do centra diania 141 minút dlhej drámy, ktorá sa natáčala na Ukrajine, v Poľsku a v Británii, stavia waleského novinára Garetha Jonesa (James Norton), ktorý ako jeden z prvých informoval verejnosť o hladomore na Ukrajine z rokov 1932 a 1933.
Dvadsaťsedemročný Jones, ktorý na seba upozornil už rozhovorom s nacistickým vodcom Adolfom Hitlerom, vyráža v marci 1933 z Londýna do Moskvy, aby urobil interview s vládcom Sovietskeho zväzu Josifom Stalinom. Čoskoro ale zistí, že hlavnú novinársku tému nenájde v Moskve a už vôbec nie na bujarých večierkoch tamojšieho korešpondenta denníka The New York Times a sympatizanta komunistického režimu Waltera Durantyho (Peter Sarsgaard). Jones, ktorému sa podarí striasť muža, ktorý ho sleduje, preto vyráža na Ukrajinu. Na mieste zisťuje, že situácia je výrazne horšia, než si mohol predstaviť.
V zasneženej krajine nachádza vyľudnené dediny a hladom umierajúcich ľudí, ktorí v dôsledku nútenej kolektivizácie a rekvirovania obilia nemajú, čím by sa živili. Práve v tejto časti, ktorá prichádza až zhruba po hodine, je film podľa kritikov najsilnejší. Dialógy ustupujú do úzadia a vynikne kamera Tomasza Naumiuka, ktorá je v týchto chvíľach v podstate čiernobiela, čím ešte zvýrazňuje atmosféru.
Niektoré mrazivé momenty z Jonesovej cesty po vyhladovanej Ukrajine divákom na dlho utkvejú v pamäti. Napríklad, keď si vo vlaku, kde je asi s dvadsiatimi miestnymi, olúpe pomaranč a všetci sa okamžite vrhnú na šupky, ktoré odhodí. Alebo keď neskôr v snehových závejoch narazí na malé dieťa, ktoré plače vedľa mŕtveho tela svojej matky.
Keď Jones napíše o tom, čo na Ukrajine videl, ocitne sa v centre kontroverzie, ktorá by sa pokojne mohla odohrávať dnes. Mnoho západných politikov aj novinárov, vtedy ešte často naklonených Sovietskemu zväzu, má totiž problém jeho správy prijať, a to zvlášť v momente, kedy oveľa slávnejší dopisovateľ denníka The New York Times Durant napíše, že správy o hladomore sú zlovoľnou propagandou, teda vlastne fake news.
"Ako sme ten film natáčali, stávali sa tieto otázky stále naliehavejšími, dokonca urgentnými, pretože som presvedčená, že nemôžeme mať demokraciu bez slobodných médií," podotýka Hollandová. "Dnes nám nechýbajú konformisti a egoistickí ľudia ochotní nechať sa podplatiť, ale chýbajú nám Orwellovia a Jonesovia," hovorí s odkazom na slávneho spisovateľa, ktorý sa vo filme tiež objavuje.
Že to pravda a jej zástancovia často nemajú jednoduché, ukazuje aj skutočný život Durantyho a Jonesa. Kým Durant, ktorý bol o hladomore na Ukrajine dobre informovaný, za svoje skreslené reportáže zo Sovietskeho zväzu dostal Pulitzerovu cenu, Jones sa nikdy podobného ocenenia nedočkal. Kým Durant zomrel vo veku 73 rokov na Floride, Jones bol deň pred svojimi tridsiatymi narodeninami zastrelený na území dnešnej Číny. Nie je vylúčené, že vražda súvisela práve s jeho reportážami z Ukrajiny.
