Foto: ČT
Vo veku 85 rokov dnes zomrel český kameraman a signatár Charty 77 Stanislav Milota. Manžel herečky Vlasty Chramostovej podľahol zápalu pľúc v pražskej nemocnici na Karlovom námestí.
ČTK to dnes povedal hovorca Národného divadla Tomáš Staněk. Pred tromi rokmi Milota dostal Českého leva za mimoriadny prínos v českej kinematografii.
Po roku 1989 pôsobil aj ako vedúci kancelárie sekretariátu prezidenta Václava Havla. V roku 1969 nakrúcal pohreb Jana Palacha. Jeho posledným celovečerným filmom bol Spalovač mŕtvol, kde hrala aj Chramostová. Aj vďaka jeho kamere má film na svoju dobu mnoho inovatívnych a netradičných záberov a nezabudnuteľnú atmosféru. Bol tým, kto trval na čiernobielej verzii snímky ocenenej aj v zahraničí.
Za normalizácie bol prepustený z barrandovského štúdia a nemohol ďalej točiť. So svojou ženou, ktorej vtedy režim tiež znemožňoval spoločenské angažovanie sa, organizoval bytové divadlo.
Stanislav Milota sa narodil 9. marca 1933. Vyučil sa za filmového laboranta a absolvoval grafickú školu. Už v tom čase sa dostal ako asistent kamery k práci na filmoch Václava Kršku Posol úsvitu (1950) a Mikoláš Aleš (1951).
Ako samostatný kameraman debutoval v roku 1963 vďaka Janovi Procházkovi, podľa ktorého scenára nakrútil Ivo Novák psychologickú drámu Na lane. Niekoľko krátkych filmov Milota nakrútil s režisérom Vladimírom Sisom, s režisérom Jánom Roháčom urobil v roku 1965 Recitál Jiří Suchý - Jiří Šlitr.
V roku 1968 Milota pri príchode okupačných vojsk Varšavskej zmluvy nakrútil v Prahe množstvo dokumentárnych záberov, v januári 1969 dokumentoval pohreb Jana Palacha.
Kvôli problémom so zrakom sa po roku 1989 k práci kameramana nevrátil, ale z materiálov, ktoré natočil na konci 60. rokov, malo premiéru ešte niekoľko filmov. Hneď v roku 1989 to bol film Zmätok, v ktorom Milota použil zábery nasnímané v búrlivých rokoch 1968 a 1969, kedy natáčal všetko, čo sa vtedy dialo.
Materiál natočený pri Palachovom pohrebe sa našiel až v roku 2002. Vznikol z neho krátky film Jan 69. Dokumentárny záznam má štýl filmovej eseje, je zostrihaný na hudbu Leoša Janáčka a Antonína Dvořáka, inak bez akýchkoľvek titulkov či komentára. Mal premiéru v roku 2002 na Festivale filmov o ľudských právach v Moskve, v Česku bol prvýkrát vysielaný 19. januára 2003 Českou televíziou.
