Zomrel filmový producent, režisér, scenárista a dramaturg Marian Urban (FOTO)

Slovenská asociácia producentov v audiovízii, Slovenská filmová a televízna akadémia, Slovenský filmový ústav a Vysoká škola múzických umení v Bratislave s hlbokým zármutkom prijali správu o náhlom úmrtí filmového producenta, dramaturga, režiséra, scenáristu a vysokoškolského pedagóga Mariana Urbana (16. 11. 1951 – 15. 3. 2026). 

Narodil sa v Trenčíne v rodine lekára a po maturite vyštudoval odbor filmová a televízna dramaturgia a scenáristika na VŠMU. Od roku 1977 bol zamestnaný ako dramaturg krátkych filmov v Slovenskej filmovej tvorbe Bratislava – Koliba, kde pôsobil až do roku 1992.

S režisérom Deziderom Ursinym v roku 1980 nakrútili dokumentárny film o súrodeneckej dvojici dvoch bačov pod názvom Sanitrárovci, ktorý získal osobitnú cenu poroty na prehliadke Arsfilm Kroměříž aj veľkú cenu na festivale Etnofilm Čadca. O dva roky neskôr nakrútili portrét ľudového hudobníka pod názvom Gajdoš Antalík (1982), ktorý získal hlavnú cenu na festivale Etnofilm Čadca 1982.

Marian Urban samostatne režíroval dokumentárne filmy Krátka správa o lietaní, Človeče, nehnevaj sa..., Krajina po výprasku, Na konci cesty, Zjavenie či Periská. S režisérom Jurajom Nvotom nakrútil portrét výtvarníka Alexa Mlynárčika s názvom Inde. Dramaturgicky spolupracoval na dokumentárnych filmoch renomovaných režisérov, ako napríklad Rozviedčik, Batromijov dom, Bez teba, Rodáci, Ticho, Stanislav Babinský: život je nekompromisný bumerang, Vedľajšie zamestnanie: matka, O rakovine a nádeji a mnohé ďalšie.

Je autorom námetu a scenára hraného filmu režiséra Jána Zemana Citová výchova jednej Daše. Spolu s Petrom Pišťankom vytvorili scenár hraného filmu Rivers of Babylon, ktorého náročný vznik Marian Urban zabezpečil aj ako producent. V spolupráci s Petrom Pišťankom vznikol aj film režiséra Juraja Nvotu Rukojemník, na ktorom sa Marian Urban tvorivo podieľal ako producent a spoluautor námetu aj scenára.

V roku 1990 bol Marian Urban vymenovaný do funkcie vedúceho dramaturga SFT, o rok neskôr sa stal vedúcim tvorivo-výrobnej skupiny ALEF aj námestníkom SFT pre programovú tvorbu. Od júla do októbra 1992 zastával funkciu riaditeľa Slovenskej filmovej tvorby v Bratislave. Neskôr prešiel do nezávislej filmovej produkcie, stal sa spoluzakladateľom spoločnosti ALEF štúdio (1992) a v roku 1997 založil vlastnú produkčnú spoločnosť, ktorá takmer tri desaťročia aktívne pôsobí v slovenskej audiovízii, v súčasnosti pod názvom ALEF FILM & MEDIA.

Ako filmový producent sa Marian Urban podieľal na výnimočnom dokumentárnom filme režiséra Dušana Hanáka o vzťahu občana a totalitnej moci Papierové hlavy. Vďaka producentskej účasti Mariana Urbana na tomto filme sa slovenská kinematografia dostala do kontextu nezávislej filmovej produkcie v Európe.

Marian Urban bol výnimočne aktívny aj v profesijnom prostredí slovenskej audiovízie. Už v rokoch 1989 – 1990 pôsobil ako predseda novozaloženého združenia Fórum slovenských filmárov, ktoré ako prvé predložilo návrh na zriadenie nezávislého filmového fondu na Slovensku. V roku 2000 sa stal spoluzakladateľom a prezidentom Asociácie slovenských producentov v audiovízii (SAPA). Bol členom Európskej filmovej akadémie, Slovenskej filmovej a televíznej akadémie a Rady riaditeľov medzinárodnej organizácie kolektívnej správy práv audiovizuálnych diel AGICOA. Aktívne pôsobil aj v Audiovizuálnom fonde ako člen jeho odborných komisií. V roku 1987 začal vyučovať na Vysokej škole múzických umení v Bratislave ako odborný asistent dokumentárnej tvorby a od roku 2009 prednášal na Katedre produkcie a distribúcie Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. Je aj autorom rozhlasových hier Starosti s kokavcom (1979), Uprostred leta (1980), Anonym (1982) a Šibnutý Višňa (1984).