V posledných rokoch na sociálnych sieťach, v médiách ale aj i z úst politikov počuť rôzne poplašné mýty, fámy a hoaxy o EÚ. Často čím väčšia blbosť, tým viac emócií vyvoláva a tým rýchlejšie sa šíri. Niektoré prežívajú na sociálnych sieťach roky a vracajú sa v pravidelných intervaloch. Blížia sa voľby do Európskeho parlamentu a mnoho ľudí práve zmienky o nezmyselných "nariadeniach" o tvare banánov, uhorkách, "zákaze" zabíjačiek, či "nariadení" o zmene času odrádzajú ísť k voľbám. Aká je však pravda o euromýtoch, ktoré roky mátajú aj ľudí na Slovensku?
Vybrali sme zoznam tých, ktoré zarezonovali na Slovensku najviac:
Mýtus: EÚ nám chce diktovať už aj čas na hodinkách
Jedným z posledných je, že EU chce skoncovať v Európe so striedaním letného a zimného času. Pravdou je, že to boli práve európski občania. Európsky parlament ale aj niektoré členské krajiny apelovali na Európsku komisiu, aby sa téme striedanie času venovala. Tá usporiadala celoeurópsku verejnú konzultáciu, do ktorej sa počas roka 2018 zapojilo 4,6 milióna občanov a zainteresovaných strán zo všetkých 28 členských štátov EÚ. Až 84 % respondentov vo svojich odpovediach žiadalo zrušiť pravidelné polročné striedanie času, zo Slovákov bolo za zrušenie až 80%. Európania medzi dôvodmi na ukončenie hodinovej preskakovačky najčastejšie uvádzali jej zlý vplyv na ich zdravie, zvýšenie nehodovosti na cestách i to, že to vlastne už ani dostatočne nespĺňa svoj pôvodný cieľ, a to šetrenie energií.
Európska komisia následne vypracovala legislatívny návrh, v ktorom prichádza s tým, že striedanie času dvakrát do roka by sa malo zrušiť.
Mýtus: Spiaci poslanci EP
Koncom roka 2018 zaplavila sociálne siete koláž fotiek spiacich poslancov so statusom „Takto sa pracuje v Bruseli za 12 000 eur mesačne“. Išlo o hoax, ktorý zverejnila na facebooku stránka Ruské spravodajstvo a za pár hodín mal tisícky zdieľaní. Fotky však nepochádzali z Bruselu, čo bolo zrejmé už z podoby a umiestnenia poslaneckých kresiel a lavíc v miestnosti. Na hoax upozornil web antipropaganda.sk, podľa ktorého príspevok mal vzbudiť negatívne emócie voči EÚ poukazovaním na „lenivosť“ poslancov má spochybňovať jej kredibilitu, keďže (aj) Slovensko platí za ich „ničnerobenie“ v Bruseli.
Mýtus: EP chce zakázať kebab a gyros
Koncom roka 2017 viaceré médiá informovali, že výrobkom döner kebab alebo gyros hrozí zákaz, že Európsky parlament sa chystá zakázať predaj týchto výrobkov. Hovorkyňa EP vtedy upozornila, že to nie je pravda. Poslanci z výboru EP pre životné prostredie totiž upozornili na škodlivé fosfáty, ktoré sa v podobe aditív nachádzajú v nakrájaných kúskoch týchto produktov, ktoré môžu spôsobiť srdcové a cievne ochorenia. „Poslanci majú pripomienky k návrhu či povoliť používanie potravinárskych aditív - fosfátov - v mäse používanom v kebaboch,“ upozornila vtedy hovorkyňa EP.
Mýtus: Európsky parlament chce zakázať fotenie sa na ulici
V roku 2015 sa šírila správa, že Európsky parlament chce obmedziť slobodu fotografovania a už sa nebude možné fotiť na ulici. Bola to hlúposť. Výbor Európskeho parlamentu pre právne záležitosti odsúhlasil návrh správy, podľa ktorej chcel riešiť tzv. slobodu panorámy. Tento pojem pozná aj slovenský zákon. Ide tu o diela - sochy, budovy, kresby, čokoľvek, čo je na verejnom priestranstve.
"Je to jednoduché. Keď ste turista a vyfotíte si nejakú modernú autorsky chránenú stavbu, prípadne ju zdieľate na sociálnej sieti, nič z toho pre vás nevyplýva. Keď ste profesionál a začnete pred danou stavbou predávať svoje pohľadnice so snímkou stavby, mali by ste požiadať autora stavby o súhlas. Celé je to veľa kriku pre nič," vysvetľoval vtedy poslanec Pavel Svoboda. Platí to však len v niektorých krajinách a pri výnimočných dielach. Na Slovensku je tzv. sloboda panorámy liberálna. Ktokoľvek, kto si dielo umiestnené na verejnom priestranstve vyfotí, nakreslí alebo zhotoví krátky film, zákon nevyžaduje, aby si na tento účel pýtal súhlas autora. Nemusí ani uhrádzať autorovi žiadnu odmenu.
Mýtus: EÚ chce zakázať zabíjačky
Prvé zmienky o tejto „hrozbe“ sa objavili už v roku 2004 a hoci aj vtedy ich únia vyvrátila, v pravidelných intervaloch sa objavujú do dnes. Členské štáty EÚ naďalej umožňujú domáce zabíjačky ošípaných, ale aj ďalších zvierat ako hydiny, králikov, oviec a kôz za predpokladu, že tieto zvieratá sú porážané pre osobnú spotrebu majiteľov a za dodržania určitých hygienických predpisov. Ak je však tento účel komerčný, čiže za účelom ďalšieho predaja, mäso z týchto zvierat musí byť pripravené tak, aby podmienky vyhovovali predpisom únie v oblasti hygieny a humánneho zabitia zvierat.
Mýtus: Brusel zakáže hranolčeky, chlieb a kávu
V lete 2017 zasiahla aj Slovensko panika. Viaceré aj seriózne médiá písali, že Európska únia zakáže hranolky, ale aj chlieb, či kávu. Nikto však hranolčeky, hranolky nezakázal.
Návrh Európskej komisie rátal s upravenou prípravou hranolčekov, sledoval tým zníženie karcinogénnej látky akrylamid, ktorá je prítomná v hranolčekoch. Táto chemikália sa vytvára pri vysokej teplote, kompromisom malo byť zníženie teploty pri vyprážaní. „Ak by návrh prešiel, tak by sa zemiaky museli pred fritovaním predvariť a potom vyprážať na teplote nižšej ako 175 stupňov. Práve toto zredukuje riziko tvorby akrylamidu," vysvetľovalo vtedy Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.
Mýtus: Brusel zakázal deťom balóny
V súvislosti s balónmi sa šírilo aj to, že deti ich nesmú fúkať či nesmú používať party píšťalky. Mýtus pravdepodobne súvisel s pravidlami z roku 1988, ktoré stanovujú, že balóny vyrobené z latexu musia obsahovať varovanie pre rodičov, že deti do ôsmich rokov by pri manipulácii s nimi mali byť pod dohľadom rodičov. Ďalej uvádza aj to, že všetky hračky pre deti do 3 rokov by mali byť dostatočné veľké, aby sa zabránilo ich prehltnutiu.
Mýtus: Predávať sa smú len rovné uhorky či banány
Cieľom európskej regulácie o kvalite banánov a uhoriek bolo predovšetkým definovať kritériá pre jednotlivé akostné kategórie banánov a uhoriek určených na dodanie v čerstvom stave spotrebiteľovi a to podľa medzinárodných obchodných štandardov. Nariadenie zaviedla EÚ v roku 1994 a týkalo sa najvyššej triedy uhoriek. Správny uhol prvotriednej európskej uhorky spomína už nariadenie Európskej komisie z roku 1988. Avšak v reakcii na kritiku, že takéto opatrenia sú príliš zložité a vedú k plytvaniu potravinami, Európska komisia v roku 2008 túto legislatívu preskúmala a rozhodla sa nariadenie o uhorkách od 1. júla 2009 zrušiť a spolu s ním aj ďalšie predpisy týkajúce sa ďalších druhov ovocia a zeleniny. Následne boli zjednodušené tiež predpisy týkajúce sa akostných kategórií a obchodných noriem pre banány.
Mýtus: Únia chce zakázať hriankovače, fény, varné kanvice či vysávače
To bol jeden z hlavných mýtov v roku 2016. Súvisel so zmenou európskych pravidiel a smernicou o ekodizajne, úsporných opatreniach prístroja bez vplyvu na ich výkon. Nechceli tieto spotrebiče zakázať ale upraviť výrobné normy, ktoré mali spotrebiteľom ušetriť peniaze a znížiť spotrebu energie. Smernica bola prijatá na základe dohody predstaviteľov vlád členských štátov a poslancov Európskeho parlamentu.
Mýtus: Brusel nám zakázal žiarovky
Európska únia skutočne nariadila postupné stiahnutie klasických žiaroviek sa žhaviacim vláknom z trhu. Toto rozhodnutie však nebolo prijaté nevolenými "bruselskými" úradníkmi, ale na základe dohody predstaviteľov vlád členských štátov a poslancov Európskeho parlamentu.
Podobných mýtov je neúrekom a aj vďaka sociálnym sieťam sa šíria rýchlo. Európske inštitúcie majú mechanizmy, ktorými ich odchytávajú a vysvetľujú, aká je pravda. Napríklad zastúpenie Európskej komisie v Londýne ponúka prehľadný zoznam euromýtov - Euromyths A-Z index z rokov 1992-2012 a sú zoradené podľa abecedy. Euromýty odchytávajú aj zastúpenia európskych inštitúcií v jednotlivých krajinách. Na Slovensku napríklad Zastúpenie Európskej komisie v Bratislave a ich web euromyty.sk.
Článok vznikol na základe spolupráce Omediach.com a Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.
