Foto: EK
Sociálne siete by mali každý mesiac detailne informovať Európsku komisiu o tom, čo robia proti šíreniu dezinformácií. Veľké internetové platformy by tiež mali začať viac spolupracovať s overovaním faktov a poskytovať priestor oficiálnym zdrojom informácií. Komisia k tomu vyzvala v novej stratégii boja proti dezinformáciám, ktorá reaguje tiež na výrazný nárast klamstiev a manipulácií šírených po internete v súvislosti s pandémiou covidu-19.
Podľa únijnej exekutívy sa do dezinformačných a propagandistických kampaní v rámci EÚ zapojili aj Rusko a Čína, kvôli čomu musí únia posilniť svoju aktivitu.
"Dezinformácie môžu v čase koronavírusu zabíjať. Máme povinnosť chrániť občanov tým, že je upozorníme na nepravdivé informácie a označíme ich pôvodcu," vyhlásil dnes šéf únijnej diplomacie Josep Borrell.
Komisia v súvislosti s pandémiou hovorí o "infodemii", čiže škodlivé záplave nepravdivých alebo manipulatívnych informácií. Ich škála siaha od ponúk zdraviu nebezpečných výrobkov po úmyselné klamstvá o pôvode vírusu. Podľa dnešného odhadu Bruselu sa okolo koronavírusy objavilo až sedem miliónov dezinformácií.
Veľkú časť z nich šírili vedome alebo nevedome priamo obyvatelia únijných krajín, časť však mali pôvod mimo EÚ, najmä v Rusku a Číne. Únia pritom čelila kritike za to, že sa s ofenzívou propagandy z Moskvy a Pekingu nedokáže vyrovnať a že je v médiách viac počuť o rúškach z Číny než o miliardách eur solidárnej pomoci v rámci európskeho bloku.
"Je na čase, aby sme v tom začali robiť viac a nedovolili iným, aby obsadili náš priestor," podotkla na adresu ruských a čínskych aktivít podpredsedníčka EK Věra Jourová. Podľa nej sa v súčasnosti dá čakať napríklad nárast dezinformácií spojených s vývojom vakcíny proti koronavírusu. Pod vplyvom manipulatívnych informácií ubúda ľudí, ktorí sa chcú nechať očkovať, napríklad v Nemecku podľa novej štúdie za posledné dva mesiace až o 20 percent, uviedla Jourová.
Brusel chce v rámci novej stratégie posilniť únijné kapacity v odhaľovaní a analýze dezinformácií a rizík s nimi spojených. EÚ chce tiež v tomto smere začať bližšie spolupracovať s NATO či skupinou vyspelých ekonomík G7.
Podľa Jourovej by však mali zohrávať zásadnú úlohu aj veľké internetové firmy ako Facebook, Twitter či Google, ktoré sa majú aktívnejšie zapojiť do boja s nepravdivými a zavádzajúcimi informáciami.
Tieto platformy už v rámci dobrovoľného kódexu s Bruselom na odhaľovanie dezinformácií spolupracujú a napríklad Google na celom svete zablokoval či odstránil na 80 miliónov reklám a oznámen9 spojených s koronavírusom. Komisia teraz chce, aby siete a vyhľadávače začali viac spolupracovať s agentúrami overujúcimi fakty a každý mesiac informovali o svojich výsledkoch.
Jourová nedávno podporila spoločnosť Twitter v spore s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Ten nazval sociálnu sieť "aktivistickú" po tom, čo mu označila niekoľko príspevkov ako zavádzajúce. Podľa Jourovej môžu postupovať aj ďalšie internetové platformy, ktorým česká politička odporúča uvádzať vedľa zmätočných či nepravdivých príspevkov odkazy na overené zdroje.
Kým zverejnená stratégia je založená predovšetkým na nezáväzných odporúčaniach, na december chystá komisia návrh záväznej normy o digitálnych službách. Tá by mohla stanoviť prísnejšie podmienky fungovania internetových platforiem.
