Od roku 2017, kedy sa fenoménu začal bližšie venovať, zablokoval Facebook viac ako 150 "vplyvových operácií" využívajúcich falošné účty a podvodné stránky.
Technologická spoločnosť to v stredu uviedla v rozsiahlej správe o potieraní takýchto nekalých praktík a ich vývoji. Podľa správy Facebooku sú dnes dezinformačné operácie skôr menšie ako pred niekoľkými rokmi, avšak prevádzkuje ich širšia paleta aktérov. Facebook varuje, že do budúcnosti bude čoraz zložitejšie odlíšiť manipuláciu od autentických prejavov.
Zo správy vyplýva, že prevádzkovateľ platforiem Facebook a Instagram sťahuje koordinované siete založené na falošných účtoch stále častejšie. Z operácií, proti ktorým od roku 2017 zasiahol na základe pravidiel o "koordinovanom neautentickom správaní", cielil 45 percent čisto na domáce publikum, 36 percent čisto na zahraničné publikum a v 17 percentách prípadov sa oba typy zacielenia miešali.
Z odhalených zahraničných operácií údajne 26 mierilo na verejnú debatu v Spojených štátoch. Pokiaľ ide o zdroje týchto pokusov manipulovať verejnú diskusiu "v záujme strategického cieľa", podľa Facebooku ich majú na konte najviac aktéri z Ruska, a to celkom 27. Druhý je Irán s 23 prípadmi, nasledujú Barma, USA a Ukrajina. Zo zablokovaných ruských sietí Facebook spája 15 s projektami miliardára a blízkeho spojenca Kremľa Jevgenija Prigožina a s tzv. Agentúrou pre výskum internetu (IRA), ktorej je pripisovaná dezinformačná kampaň okolo amerických prezidentských volieb v roku 2016.
Vtedajšie udalosti boli nielen pre Facebook zlomovým momentom, ktorý naplno odhalil slabiny veľkých platforiem. Spoločnosť Marka Zuckerberga v nasledujúcom roku opísala, že politickým dezinformáciám z dielne IRA boli pred voľbami vystavené desiatky miliónov používateľov jej hlavnej platformy. Facebook následne začal potierať aktivity skupín vydávajúcich sa za aktivistov, novinárov alebo voličov v USA aj inde, pričom jeho tím mapujúci tieto skryté vplyvové operácie sa odvtedy rozrástol na viac ako 200 ľudí.
Avšak neustále sa vyvíja tiež povaha hrozby. "Začalo to ako šport pre elitu, ale teraz vidíme, ako sa do hry zapájajú ďalší a ďalší," povedal v stredu médiám šéf bezpečnostných operácií Facebooku Nathaniel Gleicher. Napríklad v USA podľa neho dezinformačné siete prevádzkujú ako politickí hráči, tak marketingové firmy alebo konšpiračné hnutia.
"Predstavte si PR alebo marketingovú spoločnosť, ktorá najme 1000 ľudí zo Spojených štátov, aby použili svoje účty na sociálnych sieťach, prípadne vytvorili falošné účty, kvôli obhajobe určitých postojov alebo na podporu určitého kandidáta," opísal Gleicher, ako dnes môžu vyzerať vplyvové operácie. On a jeho tím pritom nehľadia na obsah daných aktivít, ale na to, aké metódy sú využívané.
Kampaň o rozsahu tej ruskej z roku 2016 by dnes podľa Facebooku bola oveľa náročnejšia a nákladnejšia. Spoločnosť a jej partneri vraj operácie takéhoto druhu zachytávajú rýchlejšie, čo podľa nej ukázali aj minuloročné voľby v USA. Bezpečnostná komunita "bola schopná detekovať a narušiť významné pokusy o vplyvové operácie predtým, než mali výraznejšie dopady", uvádza analýza. Gleicher povedal, že odhalené prípady čím ďalej viac pripomínajú manipulatívne snahy z éry pred sociálnymi sieťami, ktoré boli "užšie, viac zacielené, nákladné, časovo náročné a mali menšiu mieru úspešnosti".
Facebook očakáva, že rozmanitosť "neautentického správania" a jeho zdrojov bude pretrvávať aj v najbližšej budúcnosti, čo môže komplikovať prepájanie daných aktivít so subjektmi, ktoré ich iniciovali. Technologický gigant tiež varuje pred tým, že rôzni hráči zneužívajú obavy verejnosti z dezinformačných operácií na vytváranie dojmu, že sú tieto praktiky oveľa rozšírenejšie a úspešnejšie, než je to v skutočnosti.
Ďalšou výzvou je "rozmazávanie hraníc medzi autentickým domácim diskurzom a manipuláciou", ku ktorému prispievajú snahy páchateľov zapojiť do svojich akcií skutočné hlasy, či už o tom daní ľudia vedia alebo nie. "Ako zahraničné, tak domáce kampane sa snažia napodobňovať autentické hlasy a zapojiť skutočných ľudí do rozšírenia svojich operácií," upozorňuje Facebook.
Otázkou zostáva, akým veľkým problémom je využívanie týchto postupov v porovnaní s aktivitami známych osobností alebo mediálnych organizácií, ktoré v posledných mesiacoch šírili dezinformácie o amerických voľbách, covide-19 alebo o očkovaní. Zároveň sa objavuje kritika, že Facebook sa v boji proti dezinformačným sieťam z politických dôvodov sústredí hlavne na západný svet a aj napriek varovaniu prehliada manipulácie týkajúce sa iných regiónov. Spoločnosť sa bráni tým, že blokuje aj domáce operácie v Južnej Amerike, Afrike a na Blízkom východe.
Táto sekcia vzniká v spolupráci s 365.bank. Stretli ste sa s hoaxom, dezinformáciami či konšpiráciami? Dajte nám o nich vedieť na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.