Ilustr. reprofoto EP
Zatiaľ čo na Ukrajinu dopadajú bomby, vedie Rusko stále mohutnejšiu informačnú vojnu vo východnej Európe, píše agentúra AP. Pomocou falošných účtov a ďalších nástrojov propagandy Moskva rozdúchava obavy z utečencov alebo rastúcich cien benzínu a vykresľuje Západ ako nedôveryhodného partnera.
V Bulharsku Kremeľ platil novinárom, politickým analytikom a ďalším vplyvným ľuďom 2000 eur mesačne, aby zverejňovali na internete proruský obsah, upozornil podľa AP tento mesiac vysoko postavený bulharský predstaviteľ. V Bulharsku tiež výskumníci odhalili premyslenú sieť falošných účtov, trollov a počítačových programov, ktoré mali v krajine šíriť dezinformácie a proruskú propagandu. Podobnú snahu Rusko vyvíja aj v ďalších štátoch regiónu, podotkla AP.
Pre ruské vedenie je šírenie dezinformácií finančne výhodná alternatíva k tradičným nástrojom diplomacie alebo vojny, domnieva sa Graham Brookie, riaditeľ Digitálneho forenzného výskumného laboratória Atlantickej rady (DFRLab), ktorá sa dlhodobo zameriava na ruské dezinformácie. "Ruské štátne médiá si robia lepšiu analýzu publika ako väčšina mediálnych spoločností na svete," hovorí Brookie. Ruskom šírené dezinformácie sú podľa neho úspešnejšie tam, kde je polarizovanejší mediálny trh.
Bulharsko bolo dlho považované za skalopevného ruského spojenca, hoci krajina v posledných desaťročiach obrátila svoju pozornosť k Západu, v roku 2004 vstúpila do NATO a o tri roky neskôr do Európskej únie. Keď sa Bulharsko, Poľsko a ďalšie krajiny bývalej Varšavskej zmluvy postavili na stranu NATO v jeho podpore Ukrajiny, Rusko zareagovalo vlnou dezinformácií a propagandy, ktorých cieľom bolo vyťažiť čo najviac z verejnej debaty o globalizácii a poplatnosti západnému štýlu života.
V Poľsku sa to prejavilo konšpiračnými teóriami. Jedna z nich, ktorá bola šírená hackerskou skupinou napojenou na Rusko, v snahe rozdeliť Poľsko a Ukrajinu hlásala, že poľské gangy obchodujú s orgánmi ukrajinských utečencov.
Ruský informačný útok prichádza v čase, keď sa východoeurópske vlády rovnako ako vlády ostatných krajín sveta stretávajú s nespokojnosťou občanov spôsobenou rastúcimi cenami pohonných hmôt a potravín. Práve Bulharsko, kde prozápadný premiér Kiril Petkov neustál minulý mesiac hlasovania o nedôvere, je vo veľmi zraniteľnej pozícii.
Kľúčovú úlohu v šírení ruskej dezinformačnej kampane zastávajú ruské ambasády. Ruská ambasáda v Sofii napríklad vyzvala bulharských občanov, aby prispeli na ruskú armádu. Veľvyslanectvo tiež šírilo vyvrátené konšpiračné teórie, podľa ktorých mali USA na Ukrajine prevádzkovať tajné biolaboratóriá.
