Foto: 365.bank
Slováci najčastejšie používajú emodži pri chatovaní a na sociálnych sieťach. Najmenej v práci.
Sú obľúbené, vtipné a v písanom texte lepšie vyjadrujú naše aktuálne pocity a emócie. Používame ich najmä pri bežnej online komunikácii s priateľmi a na sociálnych sieťach. Reč je o emodži.
Aký je vzťah Slovákov k emodži?
Až 80% z tých, čo sa stretli s emodži, ich používa vo svojej písomnej komunikácii. Najčastejšie pri písaní nepracovných e-mailov, správ, pri chatovaní (56%) a na sociálnych sieťach (38%). Zaujímavosťou je fakt, že v pracovnej komunikácii majú iba minimálne zastúpenie (2%).
Okrem písomnej komunikácie sa Slováci, ktorí využívajú emodži,stretávajú s týmito symbolmi aj v článkoch prípadne v blogoch (62%), pri zadávaní spätnej väzby (40%) a štvrtina v prípade rôznych inštitúcií ako sú banky či operátori. Okrem využitia v rámci ich komunikácie môžu mať pritom emodži uplatnenie aj v ďalších oblastiach:
„Tak ako sú doplnkom k písanému textu, možno ich v bankovníctve využívať ako alternatívu k číslam. V tomto prípade nemusí zohrávať primárnu úlohu ich vizuálna stránka, ale bezpečnostná. Číselný PIN kód do mobilného bankovníctva možno nahradiť napr. kombináciou štyroch z celkovo 34 emodži obrázkov. Tým pádom nám vznikne heslo, ktoré je bezpečnejšie ako 4-alebo 6-miestny číselný PIN,“ približuje netradičné využitie emodži Linda Valko Gáliková, PR manažérka 365.bank.
Bežnú písomnú komunikáciu by si bez emodži nevedela predstaviť tretina zo Slovákov, ktorí ich bežne využívajú. Dôvodom, prečo ich ľudia používajú, je fakt, že lepšie vyjadrujú ich aktuálne pocity (77%), vnášajú emóciu do textu (64%), sú vtipné (61%) a pomáhajú im vyjadriť myšlienku trefnejšie, ako písaný text (42%).
Najobľúbenejšie sú pritom smajlíky. Z ľudí, ktorí emodži používajú, využíva smajlíkov až 92%. Nasledujú obrázky vyjadrujúce gestá (77%), postavy (42%), či zvieratá (37%). Naopak, najmenšie využitie majú symboly vlajok (15%) a miest (13%).
*Prieskum realizovala agentúra 2muse na vzorke 607 respondentov a prebiehal v júli 2019.
