Ilustr. foto FB Polícia SR
Aj keď premiér kritizuje ľudí za nedodržiavanie opatrení a na sociálnych sieťach vidieť rebelujúce vyhlásenia proti pandemickým opatreniam, prieskum ukazuje, že vo všeobecnosti sa Slováci správajú celkom zodpovedne.
Vedci z Ústavu experimentálnej psychológie CSPV SAV sa rozhodli pozrieť na to, ako ľudia momentálne vnímajú a dodržiavajú opatrenia. Ich zistenia ukazujú, že ľudia, ktorí viac dodržujú opatrenia, sú ochotnejší dať seba a svojich blízkych zaočkovať proti COVID-19 a viac dôverujú, že opatrenia sú opodstatnené. Vďaka dodržiavaniu opatrení majú ľudia pocit, že robia aspoň niečo a majú to viac pod kontrolou (action bias). Kým tieto výsledky vedcov neprekvapili, príjemne ich zaskočila pomerne vysoká miera dodržiavania opatrení.
Testovanie sa uskutočnilo v čase medzi dvomi plošnými testovaniami, keď už týždeň platil zákaz vychádzania pre ľudí bez negatívneho testu.
„Až 67,8 percenta ľudí zostáva doma aj pri slabých príznakoch akéhokoľvek respiračného ochorenia, aby nešírili vírusy. Ľudí sme sa najskôr pýtali, do akej miery dodržujú nariadenia týkajúce sa zákazu vychádzania, hygienických opatrení, nosenia rúšok a fyzického dištancovania a vo všetkých prípadoch iba 10 percent ľudí priznávalo, že opatrenia dodržiavajú len málo,“ povedala Vladimíra Čavojová z Ústavu experimentálnej psychológie CSPV SAV.
Výsledky prieskumu:
• 86,3 % ľudí sa snažilo aj v rámci povolených výnimiek minimalizovať čas strávený mimo domu,
• 66,6 % ľudí uvádzalo, že na nákupy chodí len jeden člen domácnosti,
• 37,9 % ľudí uviedlo, že využíva každú povolenú výnimku, aby sa dostali z domu.
• Povolené vychádzky v prírode mimo obce využilo 55,7 % ľudí,
• 19 % ľudí vychádzalo z domu, aj keď to nebolo nevyhnutné (s pripraveným dôvodom) a 22,9 % uvažovalo, ako by sa súčasné opatrenia dali obísť.
• Tretina ľudí (27,3 %) uviedla, že niektoré činnosti (napr. návšteva cintorína či niektoré voľnočasové aktivity) sú pre nich také dôležité, aby nedodržiavali opatrenia.
• 72,9 % ľudí si umyje ruky vždy po tom, ako sa dotkne predmetu, ktorý chytali aj iní ľudia.
• Polovica ľudí (45,4 %) pravidelne dezinfikuje miesta, ktorých sa denne dotýka, ako sú kľučky na dverách či klávesnica.
• 72,9 % ľudí nosí rúško vždy, keď vyjde z domu, bez ohľadu na to, či niekoho stretnú a 40,3 % nosí rúško aj v rámci spoločných priestorov bytového domu.
• 57 % ľudí prerušilo kontakt s rodinným príslušníkmi, ktorí s nimi nebývajú v jednej domácnosti.
• 76 % ľudí prerušilo spoločné činnosti s kamarátmi (napr. spoločný šport), aby dodržali nariadenie o obmedzení kontaktu.
• Na druhej strane 37,9 % ľudí uviedlo, že sa stretávajú s rodinou alebo priateľmi, s ktorými nežijú v jednej domácnosti.
Prieskum tiež ukázal, že extroverti majú tendenciu menej dodržiavať opatrenia. „Zdá sa, že stereotyp o spoločenskejšom extrovertovi, ktorý má potrebu intenzívnejšieho sociálneho kontaktu, a preto je menej ochotný dodržiavať sociálnu izoláciu, má základ v reálnom správaní a potvrdzujú ho aj iné výskumy zo zahraničia. S častejším dodržiavaním hygienických opatrení súvisela aj svedomitosť; dôslednejšie nosenie rúšok zas pozitívne súviselo s vyšším neuroticizmom,“ povedal Jakub Šrol z Ústavu experimentálnej psychológie CSPV SAV.
Ukázalo sa tiež, že ľudia, ktorí dodržiavajú opatrenia, vo vyššej miere vykazujú viac prosociálneho správania súvisiaceho s pandémiou COVID-19, ako napr. objednávanie jedla z obľúbenej reštaurácie, nákup z eshopov obchodníkov, ktorých chceli podporiť, či posielanie finančných príspevkov ľuďom postihnutým pandémiou. „Vykazovali však tiež viac nerealistického optimizmu, napr. že na Vianoce už budeme mať pandémiu pod kontrolou. Naopak ľudia, ktorí dodržiavali opatrenia menej, vo významnej miere schvaľovali násilie a rôzne protestné akcie (napr. ničenie vysielačov na 5G siete, protesty proti vláde či odmietnutie nosenia rúka pri lekárskom zákroku) a uvádzali, že by boli ochotní sa do takýchto aktivít zapojiť,“ povedala Eva Ballová Mikušková z Ústavu experimentálnej psychológie CSPV SAV.
