Ilustr. foto: 365bank
Z jedného eura, ktoré tento rok zarobili slovenskí muži, dostali Slovenky za svoju prácu len 83 centov. Je to dokonca menej, ako minulý rok a rozdiel v priemerných mesačných mzdách medzi mužmi a ženami je až 19 % v neprospech žien. V tejto súvislosti 365.bank upozorňuje, že Slovenky majú v dôsledku nižších príjmov väčší problém tvoriť si finančnú rezervu a kvôli neplatenej práci a pretrvávajúcim stereotypom aj sťažený prístup k lepšie platenej práci.
Takzvané „ženské euro“ je ukážkou nerovnosti platového ohodnotenia mužov a žien. V dôsledku platovej nerovnosti majú ženy následne nižšie dôchodky než muži, horšiu východiskovú situáciu pri budovaní vlastnej finančnej stability a vo väčšej miere čelia riziku chudoby.
„Slovenské ženy zarábajú v priemere takmer o pätinu menej ako muži. Dokonca sa, na rozdiel od mužov, do väčšej miery boja požiadať o vyšší plat. Nižšie mzdy Sloveniek sa následne podpisujú nielen na nižšej výške ich finančnej rezervy, ale môžu ovplyvňovať aj dostupnosť financovania v bankách, napríklad pri žiadaní o úver alebo hypotéku,“ hovorí Head of 365.bank Linda Valko Gáliková.
Zárobky ovplyvňuje pracovné zaradenie aj materská
Na platy žien pritom do veľkej miery vplýva typ profesie, nakoľko častejšie pôsobia v oblastiach s nižšími zárobkami a zastávajú menej manažérskych pozícií. Najvýraznejšie zastúpenie majú v nepodnikateľskom sektore, najmä v zdravotníctve, sociálnych veciach, v oblasti školstva a v oblasti obchodu a služieb.* Ak pracujú v podnikoch, tak zvyčajne ako radové zamestnankyne. Dozorné rady a predstavenstvá najväčších podnikov na Slovensku sú zložené z troch štvrtín z mužov a ženy v nich majú len 25 % zastúpenie. Európsky priemer je pritom 33 %.**
Ďalším dôležitým aspektom s dopadom na platové ohodnotenie žien je aj kariérna prestávka v podobe odchodu na materskú resp. rodičovskú dovolenku. Podľa 365.bank až 37 % matiek priznáva, že sa nemohli vrátiť na svoj pôvodný pracovný post a dokonca museli akceptovať nižšiu pozíciu. Viac ako 40 % tiež uviedlo, že malo pred materskou vyšší príjem.
„Okrem toho ženy narážajú aj na bariéry spojené s obmedzeným kariérnym rastom, a to najmä kvôli neplatenej práci a kvôli stále pretrvávajúcim rodovým stereotypom. Tie pripisujú ženám primárne aktivity súvisiace so starostlivosťou o domácnosť a spravidla nezohľadňujú ich snahu o sebarealizáciou v rámci profesie,“ uvádza Valko Gáliková.
Táto téma je pre firmy nielen príležitosťou na zamyslenie, ale aj implementáciu zmysluplných opatrení. „V 365.bank je na pozíciách stredného a nižšieho manažmentu takmer 50 % zastúpenie žien. V programoch pre rozvoj talentov vysoko prevyšuje aj túto hranicu. Od náboru, cez rozvoj a vzdelávanie, kariérny rast až po úpravy platov zachovávame pravidlá rodovej rovnosti a rovnakého odmeňovania za rovnakú prácu,“ dopĺňa Soňa Sochová, Head of HR.
Platová (ne)rovnosť trápi ženy aj v iných krajinách
Otázka platovej rovnosti však nie je výlučne len slovenský problém. Hoci je právo na rovnakú odmenu za rovnakú prácu mužov a žien už vyše 60 rokov zakotvené zmluvách EÚ, s odstraňovaní rodových stereotypov sa musia popasovať aj ostatné európske krajiny.
V Indexe rodovej rovnosti za rok 2023 dosiahla celá Európska únia v priemere 70,2 bodov zo 100. Naša krajina si síce medziročne mierne polepšila a poskočila z 24. miesta na 23.priečku, stále je so skóre 59,2 bodov výrazne pod európskym priemerom a drží sa na chvoste rebríčka. Za Slovákmi sa umiestnilo Česko, Rumunsko, Maďarsko a Grécko.
