Ilustr. foto
Algoritmy na sociálnych sieťach majú čoraz väčší vplyv, uzatvárajú používateľov do informačných bublín, zvyšujú polarizáciu spoločnosti a umožňujú šírenie dezinformácií a propagandy. Na konferencii Práva a ochrana detí v kyberpriestore, ktorú organizovala spoločnosť Člověk v tísni, to povedal odborník na fungovanie sociálnych sietí Daniel Dočekal. Podľa neho je možné brániť sa proti algoritmom len tak, že sa ľuďom zabráni v ich používaní, ale pri niektorých platformách sa nastavenia dajú zmeniť len čiastočne alebo vôbec.
Navyše platformy ako TikTok podľa Dočekala úplne zmenili spôsob, akým používatelia konzumujú obsah. Kým pôvodné chronologické zobrazovanie príspevkov bolo pre používateľov prirodzenejšie, teraz o tom, čo kto uvidí, rozhodujú algoritmy. TikTok ide ešte ďalej - namiesto sledovania známych účtov zobrazuje predovšetkým nový obsah na základe záujmov používateľa, čo viedlo k raketovému nárastu jeho popularity, dodal. Zároveň varoval, že tieto pokročilé algoritmy majú značný manipulačný potenciál, čo by podľa neho mohlo z TikToku urobiť kľúčový nástroj v hybridnej vojne.
Európske a americké inštitúcie preto čoraz viac reagujú na riziká spojené so sociálnou sieťou TikTok. V apríli tohto roku podpísal americký prezident Joe Biden zákon, podľa ktorého musí čínsky vlastník TikToku predať svoj podiel, inak bude platforma deväť mesiacov po podpísaní zákona v Spojených štátoch zakázaná. Európska komisia aj Európsky parlament už predtým zakázali TikTok na pracovných zariadeniach. Český Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť (NÚKIB) tiež vydal varovanie pred jej používaním v marci 2023 pre zariadenia pristupujúce k systémom kritickej infraštruktúry.
„Riziká spojené s TikTokom však nie sú len otázkou kybernetickej bezpečnosti,“ upozornil Karel Strachota, riaditeľ vzdelávacieho programu Jeden svet na školách spoločnosti Člověk v tísni. Odvolával sa na prieskum uskutočnený v Spojených štátoch, ktorý ukázal, že intenzívni používatelia TikToku vykazujú až o 50 % vyššiu mieru pozitívneho postoja k Číne.
Strachota uviedol, že znepokojujúce sú aj psychologické účinky sociálnych sietí, najmä na deti a mladých ľudí. Ako uviedol, napríklad výskum Johna Gallachera z Oxfordskej univerzity ukázal priamu súvislosť medzi časom stráveným na sociálnych sieťach a rastúcou mierou úzkosti a depresie. Najviac postihnuté sú dospievajúce dievčatá, pričom počet tých, ktoré sa liečia na psychické problémy, v posledných rokoch stúpol.
Odborníci preto odporúčajú prísnejšiu reguláciu zo strany štátov, vzdelávanie rodičov a verejnosti a dôraz na mediálnu výchovu v školách. „Mediálna výchova v školách by mala byť štandardom, nielen výnimočnou iniciatívou,“ povedal Strachota.
