
Sociálne siete sú dnes prirodzenou súčasťou života. Ideály krásy z Instagramu či Facebooku až také "prirodzené" nie sú. Fotografie sú často „prehnané“ cez rôzne filtre, nohy predĺžené, bruško zoštíhlené. Na sebavedomí mladých dievčat (ale i chlapcov) nepridávajú ani rôzne instagramové fenomény a výzvy. Dievčatá sa na fotkách chvália medzierkou medzi stehnami (#thighgap), prípadne vytŕčajúcimi bedrovými kosťami, ktoré v kombinácii s plavkami vytvárajú tzv. „bikiny most“ (#bikinibridge). Ďalšie populárne influencerky sa venujú tzv. #thinspiration, teda inšpirujú svoje publikum, ako zostať štíhlou.
Článok je súčasťou spolupráce Omediach.com a programu Beznastrah.online od Orangeu, ktorého cieľom je vzdelávať dospelých o tom, ako môžu chrániť deti a mladých pred negatívnymi dopadmi používania digitálnych médií. Program prináša užitočné informácie a rady odborníkov, bezplatnú online poradňu a rovnomennú praktickú publikáciu pre rodičov. Súčasťou programu sú aj materiály pre učiteľov.
Sledovanie takéhoto obsahu predstavuje veľký tlak aj na dospelé ženy, no deti v puberte sú ešte zraniteľnejšie. V tínedžerskom veku hľadajú sami seba a svoje miesto v živote, túžia byť prijaté, no zároveň sú veľmi neisté a citlivé na kritiku. Ako to už na sociálnych sieťach chodí, kritických či vyslovene nenávistných komentárov je tu viac než dosť.
„Denne sme vystavení fotografiám s dokonale vyzerajúcimi telami, lenže to, čo vidíme, nemusí byť automaticky pravda. Niekedy stačí len hra so svetlom, stiahnutie brucha, pózovanie do foťáku na to, aby sme zakryli „nedokonalosti” a zvýraznili, čo sa ľuďom páči,” tvrdí Valentína Sedileková, zakladateľka organizácie Chuť žiť, ktorá pomáha ľuďom a rodinám s poruchami príjmu potravy. „Je tiež dôležité uvedomiť si, že aj keď budem cvičiť alebo jesť ako svoj obľúbený influencer, nikdy nebudem vyzerať ako on. Každé telo má iné potreby a nároky – a kopírovať štýl niekoho iného mu môže ublížiť,” dodáva.
Sledovanie falošných ideálov krásy môže byť spúšťačom porúch príjmu potravy (PPP), ku ktorým patrí napríklad anorexia a bulímia. Ide o závažnú diagnózu, ktorá sa nezriedka končí smrťou. Najrizikovejšou skupinou sú dievčatá a chlapci v období dospievania, ale nie je výnimkou, že ochorením trpia aj deti mladšie ako 10 rokov alebo dospelí. Dôležité je skoré podchytenie ochorenia a včasná odborná pomoc.
Čo si treba podľa webu chutzit.sk všímať u detí?
+ Náhly úbytok alebo výkyvy hmotnosti. Tie nemusia byť viditeľné na prvý pohľad, pretože ľudia s PPP môžu svoju váhu maskovať – napríklad viacerými vrstvami oblečenia alebo voľnejším oblečením.
+ Negatívny vzťah k vlastnému telu, časté dehonestujúce vyjadrenia o svojej postave a vzhľade, kontrola v zrkadle (alebo naopak, vyhýbanie sa zrkadlu).
+ Zameranie sa na jedlo. Počas ochorenia sa jedlo dokonca stáva stredobodom života. Všímajte si záujem o zdravé recepty, sledovanie kalorických tabuliek a rôznych nutričných rád, excesívne cvičenie.
+ Dieťa má výkyvy nálad a sklony k depresii, je podráždené, nervózne, smutné.
+ Dieťa sa vyhýba konzumácii v spoločnosti, odnáša si jedlo do izbičky, prípadne sa vyhovára, že jedlo už v škole alebo u kamarátov. Zo špajze či chladničky môžu miznúť väčšie množstvá jedla.
+ Všímajte si aj skupiny a kamarátov, ktoré dieťa sleduje na sociálnych sieťach. Aké fotky zdieľajú? Čo propagujú? Vyjadrujú sa k hmotnosti, či už svojej alebo druhých, mávajú komentáre smerom k výzoru seba alebo druhých? Nie sú medzi nimi prehnane štíhle influencerky? Medzi ľuďmi s poruchami príjmu potravy sú tiež populárne tzv. „pro ana“ (podporujúce anorexiu) či „pro mia“ (podporujúce bulímiu) skupiny, kde sa dievčatá (a chlapci) navzájom povzbudzujú v tom, aby chudli.
Dôležité však je, vnímať potreby a problémy svojich detí a porozprávať a s nimi o sebahodnote, o filtroch, nereálnych ideáloch krásy, ale aj o ich pocitoch.