Ilustr. foto Facebook Orange
Podľa výskumu Cheryl K. Olson z Harvard Medical School sú technológie a online hry súčasťou zdravého vývoja súčasných detí. Deti sa vďaka ním učia kreativite, hľadaniu riešení rôznych problémov, podporujú ich záujem o históriu alebo kultúru, nachádzajú si vďaka nim nových kamarátov. Tiež sa ukázalo, že rozvíjajú jazykové a komunikačné schopnosti detí. No ak hranie videohier nemá dieťa pod kontrolou, môže to mať výrazné negatívne dopady.
Článok je súčasťou spolupráce Omediach.com a programu Beznastrah.online od Orangeu, ktorého cieľom je vzdelávať dospelých o tom, ako môžu chrániť deti a mladých pred negatívnymi dopadmi používania digitálnych médií. Program prináša užitočné informácie a rady odborníkov, bezplatnú online poradňu a rovnomennú praktickú publikáciu pre rodičov. Súčasťou programu sú aj materiály pre učiteľov.
Detská psychika je viac zraniteľná ako psychika dospelého človeka a z toho dôvodu podlieha oveľa rýchlejšie rozvoju rôznych druhov závislostí. Zvlášť nebezpečné je to vtedy, ak sú v hre násilníkmi kladní hrdinovia príbehu, dieťa sa im chce podobať a ťažko odlišuje virtuálny svet počítačov od skutočnej reality.
Pozrime sa na niektoré negatívne dopady hrania online hier:
- zvyšujú tep, krvný tlak, hladiny adrenalínu a testosterónu. Počas hry je fyziologický stav hráča podobný stavu osoby počas boja
- zvyšujú hráčovo vnímanie nepriateľstva zo strany jeho blízkych. Názor, že okolitý svet je nepriateľskejší vyúsťuje do agresívnejšieho správania detí, depresie, negatívneho sebavnímania a odmietania spoločnosti
- spôsobujú poruchy koncentrácie spôsobené rýchlo meniacimi sa obrazmi, svetelnými či zvukovými efektami
- môže dochádzať k strate vedomia skutočnej reality (snenie a predstavy). Dieťa v mysli žije vo virtuálnej realite, v príbehoch z počítačových hier
- dieťa odkázané len na počítač môže byť ochudobnené o dôležité skúsenosti, reálne priateľstvá
- môže u neho vzniknúť tiež riziko vzniku závislosti
Určite aj vy poznáte deti, ktoré za počítačom dokážu stráviť celé dni, ba dokonca noci a hranie hier výrazne ovplyvňuje ich každodenný život. Práve ovplyvňovanie každodenného života v negatívnom zmysle bolo pre Svetovú zdravotnícku organizáciu akýmsi varovným signálom, aby závislosť na hraní videohier zaradila do rebríčka oficiálnych chorôb.
Rodičia by si mali všímať nasledujúce indikátory závislosti na videohrách:
- zhoršená kontrola nad hraním hier (frekvencia, intenzita, trvanie).
- zvýšenie priority hrania hier – hranie hier sa stáva prednosťou pred ostatnými aktivitami
- pokračovanie v hraní hier aj napriek výskytu negatívnych dôsledkov
Ak sa teda vaše dieťa vyhýba svojim povinnostiam, nezaujíma sa o školu, zhoršil sa mu prospech, nebavia ho predtým obľúbené aktivity, hnevá sa, ak nedostane prístup k hrám, môže to indikovať aj možnú závislosť. Deti, ktoré nespia kvôli hrám, vynechávajú jedlo, hygienu, myslia neustále na hry a nedokážu bez nich vydržať niekoľko dní, patria pravdepodobne k tým, u ktorých sa už začína prejavovať závislosť.
Častým znakom je aj frustrácia, úzkosti či hnev. Tieto deti často nevedia určiť, koľko času strávili online a často o tom klamú svojim rodičom. Tiež bolo zistené, že závislosť sa častejšie prejavuje u tých detí, ktoré s počítačovými hrami začínali veľmi skoro, ktoré majú jednoduchý prístup k internetu, k počítaču, k akýmkoľvek hrám podľa vlastného výberu, nemajú jasne vymedzený čas a pravidlá, tiež u detí, ktoré sa môžu hrať len za odmenu. Toto v nich vyvoláva pocit, že všetko ostatné je menej zaujímavé a že najzaujímavejšia je hra.
Ako môže rodič pomôcť dieťaťu?
Prevencia je na prvom mieste a rodičia by mali byť pozorní a všímať si, koľko času dieťa trávi hraním sa online hier. Treba si všímať tiež, ktoré hry dieťa hrá.
Okrem toho by sa mali rodičia zamerať aj na tieto pravidlá:
- venujte svojim deťom dostatok pozornosti, zaujímajte sa o to, čo ich baví, trápi, teší
- dajte im osobný príklad aktívneho a zmysluplného trávenia voľného času, zapájajte ich do spoločných voľnočasových aktivít, motivujte ich k rozvíjaniu ich záľub, športu či umeleckých aktivít
- vytvárajte spoločne ich svet taký, aby nemali potrebu vytvárať si nový vo virtuálnom priestore
- oceňujte ich, a to nielen za výkon. Dajte im najavo lásku za to, aké sú. Dieťa sa tak naučí mať zdravo rado samo seba. Keď bude mať zdravé sebahodnotenie, nebude si musieť kompenzovať svoju zdanlivú nedostatočnosť vo virtuálnom svete
- učte svoje deti zodpovednému používaniu počítača a internetu. Buďte im príkladom, nepoužívajte zákazy, príkazy a nariadenia
- využívajte softvérové i hardvérové prostriedky (rodičovský zámok) na zamedzenie prístupu k stránkam s obsahom nevhodným pre deti
- sledujte pravidelne to, čo vaše deti na internete robia. Ak uvedené pravidlo zavediete hneď od začiatku, príjmu ho deti oveľa lepšie
- limitujte čas strávený hraním a buďte v tom dôslední
- odporúčajte deťom také druhy hier, ktoré rozvíjajú ich strategické a logické myslenie, pamäť a sú zaujímavé svojím obsahom, námetom a kvalitou. Napríklad prejavy starostlivosti o ľudí či zvieratá, solidarity, pomoci, neobsahujú násilie, brutalitu, resp. len v minimálnej miere a v ľahšej forme, ktoré dajú sa hrať v dvojiciach alebo v skupine a rozvíjajú komunikačné schopnosti detí, keď sa musia medzi sebou radiť, hľadať spoločné riešenie a podobne
- vytvorte si v rodine plán využívania internetu a počítačov v rodine
- nedovoľte používanie internetu v priestoroch na spanie
- nainštalujte brány firewall a zakúpte si softvér, ktorý stanovuje limity pre počítačové hry
Deťom, ktoré už vykazujú antisociálne správanie, ako je delikvencia, výbuchy hnevu, záškoláctvo, krádeže, problémy s drogami alebo alkoholom, by sa vôbec nemalo dovoliť hrať násilné videohry. V takýchto prípadoch je vhodné vyhľadať aj odbornú pomoc.
Prečo závislosť na hraní hier ohrozuje najmä deti a mladistvých?
Popredný český psychológ a autor knihy Online závislosti Lukáš Blinka vysvetľuje, že je to spôsobené tým, že mozog človeka sa vyvíja až do 25 roku života, pričom tá časť mozgu (čelový lalok), ktorá je zodpovedná za kontrolovanie impulzívneho chovania, sa vyvíja ako posledná. Preto je v dospelosti šanca, že jedinec prepadne závislosti na hraní hier menšia. Treba však dodať, že v prípade dospelých vie mať závislosť na hraní hier katastrofálne dopady. Kým podľa odborníkov väčšina detí zo závislosti na videohrách vyrastie, u dospelých tomu tak nie je a chorobné nutkanie hrať môže človeka držať celý život.
Rozumné využívanie videohier môže byť pre dieťa počas dospievania príjemným obohatením. Záleží hlavne na rodičoch, ako sa k tejto problematike postavia a vďaka svojim rozumným prístupom dokážu pomôcť svojmu dieťaťu vyťažiť z virtuálneho sveta len to najlepšie.
