Ilustr. foto: Orange
Stúpajúci globálny nárast používania sociálnych sietí priamo koreluje s mnohými dopadmi na psychické zdravie dospelých ale hlavne detí a adolescentov. Nie je prekvapením, že vplyv digitalizácie na ľudský mozog sa stal objektom mnohých výskumov. Výsledky rôznych štúdií sa jasne zhodujú v tom, že nadmerné a najmä nebezpečné používanie sociálnych sietí sa spája s častým porovnávaním, čo môže viesť k zníženej sebaúcte, skreslenému sebaobrazu, alebo až k poruchám prijímu potravy, či iným psychickým ochoreniam ako depresie, či úzkosti.
Článok je súčasťou spolupráce Omediach.com a programu Beznastrah.online od Orangeu, ktorého cieľom je vzdelávať dospelých o tom, ako môžu chrániť deti a mladých pred negatívnymi dopadmi používania digitálnych médií. Program prináša užitočné informácie a rady odborníkov, bezplatnú online poradňu a rovnomennú praktickú publikáciu pre rodičov. Súčasťou programu sú aj materiály pre učiteľov.
Je zrejmé, že používanie smartfónov a sociálnych sietí sa stalo neoddeliteľnou súčasťou každodenného života nás všetkých. Avšak niektoré zistené dáta sú priam zarážajúce a pripomínajú nám, aké dôležité je venovať tejto téme pozornosť. JAMA pediatrics (2023) vo svojom výskume uvádza, že deti od dvoch do štyroch rokov trávia s obrazovkami priemerne 2 hodiny a adolescenti vo veku 13-18 rokov až 8,5 hodiny. V roku 2017 bol prezentovaný prieskum Švédi a internet, ktorý ukázal, že internet používa už každé štvrté dieťa do jedného roku života a viac ako polovica detí do dvoch rokov je na internete každý deň (Hansen, 2019). 96% detí vo veku 13-17 rokov v USA (Pew research center, 2025) uviedlo, že používa internet každý deň, pričom až 46% je online takmer nonstop.
Otázkou teda nie je, či sociálne siete majú nejaký dopad na sebahodnotu detí, ale akým spôsobom ju priamo ovplyvňujú a čo s tým my ako dospelí môžeme robiť.
Zidealizovaná realita a filtre bubble efekt
Najväčším kameňom úrazu je zidealizovaná realita, teda obklopovanie sa obsahom, ktorý v nás podporuje pocit menejcennosti. Upravené fotografie, filtre, fotenie sa z najlepších uhlov, prezentovanie konkrétnych ideálov krásy, vyšportované telá, dokonalé jedálničky, to všetko môže u človeka podporiť jednostranné vnímanie reality. Obsah, ktorý deti vidia, je do veľkej miery riadený algoritmami. To znamená, že ak si dieťa pozerá napríklad profily vychudnutých dievčat alebo vyšportovaných mužov, algoritmy nastavia obsah na jeho sociálnej sieti tak, aby sa mu podobné príspevky zobrazovali samé. Toto môže viesť k tzv. “filter bubble efektu,” teda dieťa žije v predstave, že takto vyzerá väčšina ľudí, resp. dospeje k názoru, že nespĺňa dané nároky ideálu krásy. V psychológii sa o tom hovorí ako o kognitívnom skreslení.
Citlivým obdobím je najmä dospievanie, kedy si deti budujú identitu. Online prostredie vytvára závislosť na externej validácii, teda ak napríklad dieťa publikuje svoju fotografiu, s ktorou môže byť samo spokojné, výsledný úspech bude záležať od počtu kliknutí, komentárov či lajkov.
Samostatnou kategóriou je kyberšikana. Veľkým problémom je široké publikum, ktorému sa daná obeť kyberšikany nevyhne. Podľa štúdie WHO (2024) približne 15% adolescentov vo veku 12-18 rokov zažilo kyberšikanu, pričom výskyt bol podobný u oboch pohlaví. Najčastejšie ide o urážky a šírenie falošných správ. Jama pediatrics (2014) uvádza, že obete kyberšikany majú zvýšené riziko depresií, úzkostí, či suicidálnych myšlienok.
Okrem všeobecných rizík spojených s nadmerným časom na obrazovkách a kyberšikanou sú veľkou nástrahou rýchlo šíriace sa trendy na internete ako napríklad skinnytok (videá propagujúce nadmernú štíhlosť, až podvýživu), alebo manosféru (skupiny zamerané na rigidnú maskulinitu), či challenge videá, ktoré vyzývajú k nebezpečným činnostiam.
Algoritmy môžu aj príjemne prekvapiť
Ak deti vyhľadávajú zmysluplný a vzdelávací obsah, algoritmy môžu podporovať ich kreativitu. Napríklad ak vyhľadávajú obsah zameraný na tvorbu hudby, alebo projektov, ktoré následne aplikujú do bežných činností offline, zažívajú pocity úspechu, či realistický obraz o svojich zručnostiach. Umožňuje to deťom budovať zdravé sebavedomie a internalizovať si také vzorce správania, ktoré podporujú ich kompetencie a sebaúctu.
Rozhodujúcim faktorom pri vplyve sociálnych sietí na sebahodnotu detí teda nie je len čas strávený na obrazovkách, ale najmä jeho kvalita a vyhľadávaný obsah. Úlohou nás dospelých teda nie je len obmedzovať čas na sociálnych sieťach, ale aj podporovať v deťoch kritické myslenie, informačnú gramotnosť a edukovať ich o rizikách súvisiacich s nesprávne nastavenými algoritmami. Je namieste priamo oddeľovať realitu na sociálnych sieťach, kde si deti vytvárajú často viaceré identity a objektívnu realitu v offline svete.
Digitálny svet výrazne ovplyvňuje sebahodnotu dieťaťa a na riešenie tejto témy nemusíte byť sami. Odborníci/čky špecializované na témy porúch príjmu potravy, sebavnímania a problémy so stravovaním z Chuť žiť vám radi pomôžu na bezplatnej a anonymnej poradni: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript..
Autorka: Mgr. Petra Šteinecker
(Liečebná pedagogička, Chuť žiť)
