Ilustr. foto: Omediach.com
Nezávislú žurnalistiku založili a robia v Gruzínsku hlavne ženy. Povedala to v rozhovore s ČTK gruzínska novinárka Irma Dimigtadze z investigatívneho online portálu Batumelebi, ktorého zakladateľka Mzia Amaglobeli získala tento týždeň od Európskeho parlamentu Sacharovovu cenu za slobodu myslenia. Dimigtadzeová za ňu toto ocenenie v Štrasburgu na plenárnom zasadnutí EP prevzala, pretože Amaglobeliová je od augusta vo väzení za účasť na protivládnych protestoch.
"Všetko, čo viem o novinárčine, viem od Mziji a ona je tiež dôvodom, prečo som sa stala novinárkou," povedala Dimigtadzeová, ktorá Amaglobeliovú stretla, keď mala 13 rokov a chcela ju poprosiť, či by neumiestnila jej článok na portál Batumelebi. Ten Amaglobeliová založila vo svojich 26 rokoch so svojou kolegyňou Eter Turadzeovou v roku 2001 a o niečo neskôr spolu založili ďalší investigatívny online portál Netgazeti. "Batumelebi bolo v krajine priekopníkom nezávislej novinárčiny," uviedla Dimigtadzeová.
Názov Batumelebi je odvodený od mena mesta pri Čiernom mori, kde obe novinárky portál založili. Batumelebi potom znamená „obyvatelia Batumi“, vysvetlila Dimigtadzeová. Batumi je správnym strediskom autonómnej Adžárie, ktoré v čase, keď portál vznikal, vládol Aslan Abašidze. Dimigtadzeová opísala jeho vládu ako autoritársku a uviedla, že za jeho pôsobenia neboli v Adžárii žiadne slobodné médiá. Batumelebi bolo prvé a Amaglobeliová ho založila práve na protest proti Abašidzovi, ktorý neskôr po vlne kritiky opustil krajinu a presťahoval sa do Moskvy.
"Všetko vtedy bolo prelezené korupciou a nikto proti tomu nemohol nič urobiť. Mzia vtedy pracovala pre jedny miestne noviny, ktoré ale podľa nej nerobili žurnalistiku tak, ako si myslela, že by ju mali robiť," vysvetlila. Amaglobeliová sa spoločne s Turadzeovou učila nezávislú žurnalistiku za pochodu a zároveň stanovila štandardy tejto profesie v krajine. "V Gruzínsku máme listinu zásad nezávislej žurnalistiky, na ktorej sa Amaglobeliová a Turadzeová podieľali," dodala Dimigtadzeová.
Uväznená novinárka však organizovala podľa svojej kolegyne aj vzdelávacie a spoločenské podujatia. Zaviedla napríklad „cestujúcu knižnicu“, kedy ona a ďalší jazdili autom do ťažko prístupných horských dediniek a najmä deti a dospievajúci si u nich mohli požičiavať knihy. Na mnohých miestach totiž podľa Dimigtadzeovej knižnice nemajú.
Dimigtadzeová sa teraz obáva o zdravotný stav svojej mentorky. Amaglobeliová vo väzení stratila časť svojho zraku v jednom oku a videnie na druhom oku sa tiež zhoršuje. Až teraz ju smel vyšetriť lekár. Vo väzení tiež často zažíva ponižovanie od dozorcov. Nedovolili jej napríklad dôjsť si na toaletu, keď menštruovala, niekedy sa nemohla napiť a jej rozhovory s blízkymi sú obmedzené na niekoľko minút, ktoré dozorcovia prísne počítajú a kontrolujú, či nie je hovor dlhší.
