S rozvojom umelej inteligencie (AI) sa mení dopyt po niektorých profesiách. Niektoré odbory môžu postupne strácať význam, iné si naopak svoje postavenie udržia. K najohrozenejším patria napríklad sekretárky alebo tvorcovia webových stránok, menšie riziko naopak hrozí ľuďom, ktorí sa živia upratovaním alebo hasičom. Vyplýva to zo štúdie think tanku Brookings Institution a výskumnej skupiny GovAI, o ktorom informoval denník The Washington Post.
Autori upozorňujú, že o budúcnosti pracovníkov nerozhoduje len miera ohrozenia ich profesie, ale aj schopnosť prispôsobiť sa zmenám. Tú ovplyvňujú najmä úspory, vek, vzdelanie, ale aj všeobecné schopnosti a znalosti, ktoré je možné uplatniť aj v iných odvetviach. "Väčšina tvorcov webových stránok sa dokáže novému prostrediu prispôsobiť, u sekretárok je to zložitejšie," uviedli výskumníci z GovAI Sam Manning a Tomás Aguirre.
Práve kombinácia vysokého ohrozenia a obmedzenej schopnosti prechodu na inú prácu dopadá podľa autorov najviac na administratívne profesie. V tých pracuje zhruba 6,1 milióna ľudí a asi 86 percent z nich tvoria ženy. Tieto pozície často vyžadujú úzko zamerané zručnosti, ktoré sa horšie uplatňujú inde, a zároveň bývajú horšie platené, čo znižuje finančné rezervy potrebné na rekvalifikáciu. Ženy tak môžu pri hľadaní novej práce čeliť väčším prekážkam ako iné skupiny.
Skúsenosti z minulosti tento vývoj čiastočne potvrdzujú. Ekonómka Allison Eliasová z Virgínskej univerzity upozorňuje, že administratívni pracovníci si od nových technológií opakovane sľubovali kariérny postup. Namiesto toho ale často dostali viac práce bez zodpovedajúceho rastu mzdy alebo možnosti posunu na kvalifikovanejšie pozície.
Ekonómovia zároveň varujú pred rýchlymi závermi. Odhady vplyvu AI na zamestnanosť sa v minulosti často nepotvrdili. Napríklad pôvodné predpovede o masívnom úbytku pracovných miest kvôli automatizácii sa nenaplnili. Bankomaty nenahradili bankových úradníkov a predchádzajúce formy AI nezmenili niektoré profesie tak výrazne, ako sa čakalo.
Podľa autorov štúdie preto nejde o presnú predpoveď, ale o jeden z možných scenárov. Väčšina ľudí si podľa nich dokáže nájsť nové uplatnenie, aj keď ich práca prejde premenou. Menšia časť pracovníkov, najmä v administratíve, však môže mať situáciu zložitejšiu.
Mark Muro z Brookings Institution upozornil, že najohrozenejšie skupiny často stoja mimo pozornosti politikov aj verejnosti. To podľa neho sťažuje prípravu účinných opatrení. Štúdia preto odporúča sledovať nielen ohrozenie jednotlivých profesií, ale aj schopnosť ľudí reagovať na zmeny.
Doterajší vývoj podľa odborníkov ukazuje, že technologické zmeny – od zavedenia elektriny po nástup internetu a smartfónov – síce niektoré pracovné miesta rušia, zároveň ale otvárajú nové príležitosti, ktoré ľudia vopred nedokázali odhadnúť.
