Reprofoto
Finančná skupina Penta si už zvykla, že dôležité oznámeia zverejňuje na svojom účte na Twitteri. Urobila tak napríklad, keď oznámila, že podporila časopis .Týždeň. Teraz reaguje na kauzu Gorila.
Finančná skupina Penta dnes na Twitteri zverejnila vyhlásenie Jaroslava Haščáka k mimoriadnej schôdzi parlamentu ku kauze Gorila – so zámerom prerokovať postup špeciálneho prokurátora SR pri vyšetrovaní kauzy Gorila.
"Sú dva zásadné dôvody, pre ktoré som sa rozhodol zareagovať ešte pred konaním tejto schôdze: Poslanci navrhujú, aby podozriví v kauze Gorila, vrátane mňa, boli postavení pred spravodlivosť (pred súd), keďže je to kľúčové „pre demokratický a právny štát." Zároveň poslanci navrhujú prijať uznesenie, v ktorom vyjadria „znepokojenie nad krokmi špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika....," píše v stanovisku Haščák, spolumajiteľ Penty, ktorá kontroluje viaceré vydavateľstvá.
Mimoriadnu schôdzu ku kauze Gorila zvolal predseda parlamentu na pondelok 15. júna. Rokovanie iniciovali opoziční poslanci na čele s Danielom Lipšicom. Opozícia chce diskutovať o postupe špeciálneho prokurátora pri vyšetrovaní Gorily. Poslanci opozičných strán navrhujú prijať uznesenie, podľa ktorého je dôsledné vyšetrenie kauzy Gorila kľúčovým pre demokratický a právny štát. Národná rada by podľa opozície mala zároveň vyjadriť znepokojenie nad krokmi špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktoré výrazne sťažujú dôsledné vyšetrenie Gorily.
„Vyšetrovanie kauzy Gorila očividne smeruje do stratena. Šéf Penty Hasčák sebavedome vyhlasuje, že sa vyšetrovania nebojí. Ani sa nečudujem," povedal Lipšic. „Kľučový svedok stále nie je zbavený mlčanlivosti a pred políciou sa musí brániť pred trestným oznámením za ohováranie," povedal Lipšic.
Skupina poslancov, ktorá „takto" iniciuje zvolanie mimoriadnej schôdze, podľa Haščáka hrubo porušuje princípy parlamentnej demokracie a právneho štátu. „Je neprípustné, aby predstavitelia zákonodarnej moci zasahovali do neukončeného trestného konania. Je neprípustné, aby politici ukladali orgánom činným v trestnom konaní, ako majú postupovať a vyvíjali na vyšetrovanie politický nátlak. To sú praktiky prokurátorov a sudcov na spôsob Vyšinského, či Freislera. Tí nevyšetrovali ani nesúdili, keďže o obžalobách a rozsudkoch v stalinistickom aj nacistickom režime dávno rozhodol niekto iný. Konanie takejto schôdze aj navrhované uznesenie je v hrubom rozpore s Ústavou SR, ktorá má každému garantovať právo na nestranný a spravodlivý proces bez politických zásahov," píše Haščák.
