Ilustr. foto: 365
V európsky Deň rovnosti odmeňovania, ktorý tento rok pripadol na 4. novembra, si každoročne pripomíname nerovnocenné platové ohodnotenie mužov a žien. Ide o symbolický deň, kedy ženy akoby prestávajú byť, na rozdiel od mužských kolegov, platené za rovnakú prácu. Pri tejto príležitosti 365.bank upozorňuje, že na Slovensku je tento problém obzvlášť vypuklý. Z jedného eura, ktoré zarobia slovenskí muži, dostanú Slovenky za svoju prácu 0,84 eur. V európskom Indexe rodovej rovnosti za rok 2021 skončila naša krajina na chvoste rebríčka, konkrétne na 24. mieste, čo je pod priemerom Európskej únie (EÚ).
Za Slovákmi sa umiestnilo už len Rumunsko, Maďarsko a Grécko. Napriek tomu, že uplynulo už viac ako 60 rokov, odkedy bolo právo na rovnakú odmenu zakotvené v zmluvách EÚ, slovenské ženy nie sú za svoju prácu rovnako zaplatené ako muži. Kým ženy v roku 2020 zarábali v priemere 1 198 eur, priemerná hrubá mzda mužov bola 1 460 eur. Ženy tak zarábali priemerne o 262 eur menej ako ich náprotivky na rovnakej pozícii.
Menšie platy a ešte nižšie odmeny
Z Indexu rodovej rovnosti vyplynulo, že žena zarobí priemerne za hodinu o 18,4 % menej ako muž. A celkovo je mzda žien 10,1 % pod celoslovenským priemerom, zatiaľ čo plat mužov tento priemer prevyšuje o 9,5 %. Ešte zásadnejší rozdiel vidno pri prémiách a odmenách – v roku 2020 ich ženy dostávali v porovnaní s mužmi o 45 % nižšie. Platová nerovnosť má následne dopad na oblasť financií a aj na celkovú ekonomickú nezávislosť žien. Jej dôsledky pritom pociťuje ženské pohlavie aj v dôchodkovom veku, keď vyššie starobné dôchodky poberajú muži, a to v priemere o 100 eur mesačne.
Rozdiely na Slovensku vidno však aj medzi samotnými ženami. Matky zarábajú o 30 % menej v porovnaní so ženami, ktoré deti nemajú. Ide pritom o dôležitý aspekt, na ktorý by mala myslieť každá žena v kontexte čo najskoršieho vytvárania finančnej rezervy. Pred odchodom na materskú dovolenku mala podľa prieskumu1 365.bank vytvorené úspory len tretina Sloveniek. Z tých, ktoré na rezervu nemysleli, priznala počas kariérnej prestávky viac ako polovica následné finančné komplikácie.
U Slovákov prevládajú stereotypy
Podľa Európskej komisie je hneď niekoľko podstatných faktorov, ktoré vedú k rozdielom v odmeňovaní. Ženy napríklad častejšie pracujú na čiastočný úväzok, vo firmách dostávajú menej príležitostí na postup do riadiacich funkcií, pracujú v slabšie platených odvetviach a často okrem platenej práce majú tiež hlavnú zodpovednosť za starostlivosť o svoju rodinu.
Ženy pritom vykonávajú 3-násobne vyšší podiel neplatenej práce v porovnaní s mužmi. Celkovo až ¾ neplatenej práce robia práve ony, čo im značne znižuje priestor na záujmy, ale napríklad aj na vzdelávanie. Muži vykonávajú v domácnosti skôr sporadické činnosti, ktoré sa dajú zaradiť medzi hobby (napr. technické práce).
„V slovenských domácnostiach prevláda stereotypné vnímanie postavenia mužov a žien. Ženy sú považované za tie, ktoré by sa mali starať o domácnosť a muži za tých, ktorí by mali rodinu finančne zabezpečiť. Je o tom presvedčená viac ako polovica populácie a približne rovnaké percento si myslí, že žena by sa mala viac zaujímať o domácnosť ako o svoju kariéru. Práve v dôsledku neplatenej práce pritom každá druhá priznáva, že nemá čas na svoje koníčky či sebarozvoj, ktorý by jej následne dopomohol aj v kariérnom raste,“ hovorí Linda Valko Gáliková, PR manažérka 365.bank.
Nerovnosť sa odráža aj vo finančnej rezerve
Z dôvodu nerovnosti v platoch si ženy omnoho ťažšie vytvárajú finančnú rezervu. Okrem toho inflácia, zvyšovanie cien energií, ako aj celková ekonomická situácia má na ženy omnoho výraznejší dopad.
Potvrdzuje to aj fakt, že takmer každá tretia žena deklaruje, že sa jej finančná situácia rapídne zhoršila (u mužov je to menej ako pätina) a viac ako 35 % nemá vytvorenú žiadnu finančnú rezervu (u opačného pohlavia je to 20 %). Takmer 21 % respondentiek disponuje finančnou rezervou len do výšky 500 eur. Nosným dôvodom je nižší príjem a zvyšujúce sa náklady na život.
„Napriek tomu, že sú ženy šetrné a častokrát aj finančne zodpovednejšie, je pre ne náročnejšie usporiť si väčšie sumy a byť ekonomicky nezávislými. Až 35 % žien uvádza, že by malo problém samostatne fungovať v prípade rozvodu. Na finančnú rezervu by pritom mali myslieť aj v kontexte kariérnej prestávky v podobe odchodu na materskú a rodičovskú dovolenku,“ uzatvára Valko Gáliková.
Výrazné finančné rozdiely medzi pohlaviami podčiarkuje aj fakt, že kým sumu vyššiu ako 10 000 má nasporenú takmer 20 % mužov, u žien je to len necelých 5 % opýtaných. Je pritom dôležité myslieť na to, že finančná rezerva by mala byť vo výške aspoň 6-násobku mesačných výdavkov. Za týmto účelom by sme si mali pravidelne mesačne odkladať, a to minimálne 10 % mesačného príjmu.
