Barbie: Fenómen podporujúci nezdravé vnímanie žien a stereotypy sa sám presvedčil, že ich postavenie v realite nie je až také ružové

Odborníci roky poukazovali na jej nereálne proporcie, ktoré mohli mať negatívny vplyv na dospievajúce dievčatá, ale aj stereotypné vnímanie žien. Tie musia v skutočnom živote čeliť okrem nárokov na svoje telo aj iným výzvam, a to najmä nadmernej neplatenej práci, nízkemu ohodnoteniu, či slabšiemu finančnému zabezpečeniu. Skutočnú realitu si uvedomili aj tvorcovia filmu, v ktorom pracujú s viacerými stereotypmi. Pri tejto príležitosti aj 365.bank poukazuje na potrebu dnešného vnímania ženy v spoločnosti, odstraňovania rodovej a platovej diskriminácie a apeluje na nevyhnutnosť rodovej rovnosti.

Realita nie je ružová

Ženy v dnešnom svete musia čeliť nielen vysokým nárokom na svoj vzhľad, o čom sa presviedča aj hlavná predstaviteľka populárneho filmu, ale aj ďalším problémom, ktoré majú dopad na ich bežný a každodenný život. V realite sú to najmä práca, kariéra, domácnosť, ale aj aj financie. To všetko sú oblasti, v ktorých ženy v porovnaní s mužmi častokrát ťahajú za kratší koniec.

„V realite ženy na Slovensku čelia diskriminácii na pracovisku, problému rodovej nerovnosti, vysokému podielu neplatenej práce, nižším platom, ale aj dôchodkom a s tým súvisiacemu horšiemu finančnému zázemiu sprevádzanému nižšími úsporami. Ich reálna situácia tak v skutku nemusí byť až taká ružová, ako je preferovaná farba tejto obľúbenej postavičky,“ hovorí Linda Valko Gáliková, vedúca PR v 365.bank.

Podľa jej slov pritom ženy vykonávajú až tri štvrtiny neplatenej práce, zastávajú menej manažérskych pozícií, ktoré sú lepšie ohodnotené, zarábajú takmer o pätinu menej ako muži v dôsledku čoho majú na starobu v priemere o 100 eur mesačne nižšie dôchodky. Ako uvádza, 5-cifernú sumu má na účte len 5 % žien, zatiaľ čo až štvornásobne viac mužov. Až tretina Sloveniek nemá pritom vytvorené žiadne úspory.

O nič lepšie na tom nie sú ani z pohľadu rodovej rovnosti. Aj keď si Slovensko v rebríčku mierne polepšilo (v porovnaní s predchádzajúcim rokom o štyri priečky), celkovo nám podľa hodnotenia Svetového ekonomického fóra (WEF) patrí v tejto oblasti až 63. miesto. Úroveň rovnosti sa síce dostala na hodnoty spred pandémie, avšak celkový progres sa podľa WEF významne spomalil. Úplnú rovnosť pohlaví by sme podľa jeho prepočtov mali dosiahnuť až za 131 rokov. A to je približne dvojnásobne viac, ako príbeh samotnej Barbie od jej prvého uvedenia na trh.

365.bank preto v kontexte tejto tradičnej predstaviteľky ženského pohlavia zobrazenej v podobizni bábiky upozorňuje na potrebu nie až tak tradičného, ale skôr dnešného vnímania ich role, ako aj posilňovania postavenia žien v našej spoločnosti.

Fenomén Barbie sa sám podpísal pod nereálnu vizuálnu stránku, aj stereotypy

Napriek enormnej popularite bábiky, odborníci upozorňujú aj na odvrátenú stránku tohto fenoména. A to je jej nesúlad s podobizňou reálnej ženy. Podľa nich má obľúbená bábika až dvojnásobne dlhší krk než reálny človek, jej pomer nôh a ramien je až o tretinu väčší, ako ten skutočný, váži nezdravých 50 kg pri 175 centimetroch a chodidlo má vo veľkosti dieťaťa. Celkovo by v rámci svojich proporcií mohla mať len polovicu vitálnych orgánov skutočného človeka. Jej nereálne fyzické predispozície však môžu mať neželaný psychický dopad na mladé a dospievajúce dievčatá.

„Barbie môže podvedome vštepovať obraz žien, ktorý nezodpovedá ich reálnym fyziologickým predispozíciám. Už v útlom veku tak môže vytvárať u dospievajúcich dievčat nezdravý tlak na vnímanie svojej postavy, pokiaľ nekorešponduje s týmto vzorom. To sa následne môže prejaviť depresiami, či poruchami v prijme potravy. Nehovoriac o tom, že podsúva stereotypné vnímanie ženy ako tej, ktorá má vždy dobre vyzerať, byť usmiata, dobre naladená a za každých okolností v pohode. Potláča skutočné emócie, ale aj osobnosť a dáva do popredia vizuálnu stránku,“ hovorí psychologička Lenka Uherová.

Vplyvom doby pritom začal výrobca vykresľovať Barbie nielen v tradične ženských roliach, ktoré dovtedy dominovali. Pribúdalo jej prevedenie vo vedeckých, odborných, manažérskych, či iných pozíciách, ktoré sú stereotypne vnímané ako mužské. Dokonca sa objavili aj špeciálne edície bábik s upravenými a realistickejšími telesnými proporciami, či dokonca telesnými a zdravotnými znevýhodneniami.

Jej podstata (a s ňou aj podprahové vnímanie ženy ako takej) však zostáva aj po 64 rokoch stále rovnaká. Poväčšine dominuje prevažne jej dokonalá vizuálna stránka. Na rozdiel od klasickej, plastovej verzie bábiky Barbie, tá filmová, ktorá sa v uplynulých dňoch dostala aj na plátna slovenských kín, je paradoxne realistickejšou a menej stereotypnou verziou postavičky, ktorú poznáme z nášho detstva.