Prezidentka Zuzana Čaputová 2. januára udelila štátne vyznamenania.
Peter Zajac – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
Rodák z Bratislavy, významný literárny vedec a konzervatívny politik, prvý predseda slovenského centra P.E.N.. Vyštudoval slovenčinu a nemčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a germanistiku na univerzite v Tübingene. Ako sám hovorí, táto skúsenosť ho držala nad vodou do roku 1989. Pôsobí v Slovenskej akadémii vied a je emeritným profesorom na Inštitúte slavistiky Humboldtovej univerzity v Berlíne. Roky sa politicky angažoval. Patril k zakladajúcim členom Verejnosti proti násiliu, neskôr bol významným členom Demokratickej strany, zakladateľom, predsedom a čestným predsedom Občianskej konzervatívnej strany. V súčasnosti pôsobí ako predseda správnej rady a prezident Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Vyznamenanie dostal za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.
Zuzana Mistríková – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Pochádza z Martina. Už ako študentka Vysokej školy múzických umení sa objavila na revolučných tribúnach v novembri 1989. Patrila k študentským lídrom Nežnej revolúcie. V súčasnosti sa angažuje hlavne v oblasti audiovizuálnej tvorby, má výrazný podiel na rozvoji slovenskej kinematografie a jej prezentácii a úspechoch doma aj v zahraničí. Významným je tiež jej tvorivý podiel v divadelnom umení, ako aj aktivity v oblasti médií. Je uznávanou producentkou. V súčasnosti je okrem iného prezidentkou Asociácie nezávislých producentov a členkou Európskej filmovej akadémie. Prezidentka Zuzanu Mistríkovú vyznamenala za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.
Branislav Tvarožek – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
Štyridsiate a päťdesiate roky 20. storočia sú pre mnohých stelesnením dvoch totalít, ktoré popierali demokratické tradície prvej ČSR, ale aj odvážnych ľudí, ktorí sa aj napriek strachu a hrozbe väzenia, mučenia či smrti týmto režimom postavili. Branislav Tvarožek čelil svojimi odvážnymi činmi fašistickému aj komunistickému režimu. Vo veku 19 rokov sa zapojil do Slovenského národného povstania, kde pôsobil po boku generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta. Po skončení vojny dokončil stredoškolské štúdium, no jeho vysokoškolské štúdium bolo prerušené zatykačom a väzením za jeho účasť v protikomunistickom odboji. Po roku 1989 bol plne rehabilitovaný. Vyznamenanie dostal za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.
Zora Bútorová – Pribinov kríž II. triedy
Slovenská sociologička. Narodila sa v Nitre. Štúdium absolvovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pred novembrom 1989 pôsobila vo viacerých výskumných tímoch, ktoré nastavovali netradičné kritické zrkadlo problémom spoločnosti. Venovala sa prognostickému modelovaniu práce, životnej úrovne a neskôr, na pôde Kabinetu teórie vedy a prognóz Slovenskej Akadémie Vied, participatívnemu prognózovaniu a etike vedy a sociológii vedeckého spoločenstva. Od jari 1990 sa zaoberá výskumom politickej kultúry a postojov obyvateľov k rozličným aspektom transformácie spoločnosti, skúma aj zmeny v živote žien a v rodových vzťahoch na Slovensku po páde komunizmu. Bola spoluzakladateľkou Inštitútu pre verejné otázky. V posledných rokoch sa venuje najmä sociologickým aspektom starnutia. Za knihu Odkiaľ a kam – 20 rokov nezávislosti, získala spolu s kolegami Cenu Dominika Tatarku. Štátne vyznamenanie dostala za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky.
Igor Luther – Pribinov kríž I. triedy
Slovenský kameraman, rodák z Banskej Bystrice, absolvoval štúdium na Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. V roku 1969 emigroval do Spolkovej republiky Nemecko. Neoddeliteľnou súčasťou jeho jedinečného tvorivého štýlu sa stalo využívanie reálneho svetla a širokouhlých objektívov. Stal sa medzinárodne uznávaným kameramanom. Svojím dynamickým a svetelným autentickým štýlom sa zaradil medzi európske kameramanské špičky. Spolupracoval s režisérmi ako Andrzej Wajda, Michael Haneke, Volker Schlöndorff, Alain Robbe – Grillet či Juraj Jakubisko. Je držiteľom významnej ceny Golden Camera. Legendárny film Plechový bubienok, ktorý natočil s nemeckým režisérom Schlöndorffom, získal Cenu americkej filmovej akadémie Oskar v kategórii cudzojazyčný film. V roku 2017 získal cenu za celoživotné dielo od Asociácie Slovenských Kameramanov. Zuzana Čaputová ho vyznamenala za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kinematografie.
Martin Janec – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam
Priekopník v oblasti detskej chirurgie, riešenia problémov detí s vrodenými vadami, čestný člen Slovenskej lekárskej komory. Rodák z Brezovej pod Bradlom sa so svojou rodinou zapojil do odboja – prvej demokratickej odbojovej organizácie Obrana národa, ktorú založili ešte československí legionári. Z Protektorátu pomáhal ako spojka prenasledovaným aj tým, ktorí odchádzali do Francúzska, kde sa tvorilo zahraničné vojsko. Po vypuknutí SNP previedol do Bystrice amerických letcov, neskôr sa stal príslušníkom Vysokoškolského strážneho oddielu. Nikdy nevstúpil do komunistickej strany. Je držiteľom Ceny Ústavu pre štúdium totalitných režimov za statočné občianske postoje v dobe nacistickej okupácie a komunistickej diktatúry a Pamätnej medaily Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, ktorú získal pri príležitosti osláv 100. výročia jej založenia. O tom, že dostane štátne vyznamenanie sa dozvedel pred niekoľkými týždňami, ale tejto chvíle sa už, žiaľ, nedožil. Zomrel tento týždeň, v pondelok 30. decembra 2019, vo veku 98 rokov. Prezidentka ho vyznamenala za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu. Vyznamenanie prebrala jeho dcéra Katarína Vicianová.
Helena Barancová – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Pochádza z Lenartova, vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Spolupodieľala sa na založení Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Na fakulte stále pôsobí, naďalej ako vedúca Katedry pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia a súčasne ako členka vedeckej rady fakulty a univerzity. Podieľala sa na založení Slovenskej Spoločnosti pre pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia, v ktorej zastávala funkciu predsedníčky, v súčasnosti je jej podpredsedníčkou. Je autorkou analýzy návrhu novely Zákonníka práce, ktorú vypracovala v júli 2012 na požiadanie vedenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. V predchádzajúcich rokoch bola tiež členkou Akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády Slovenskej republiky, ako aj členka Kolégia ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Patrí k najvýznamnejším odborníčkam na pracovné právo na Slovensku. Prezidentka ju vyznamenala za mimoriadne zásluhy o rozvoj právnej vedy.
Ján Cibuľa – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy in memoriam
Rodák z obce Klenovec. Bol prvým Rómom vo vtedajšom Československu, ktorý skončil Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave; neskôr pôsobil ako praktický lekár vo švajčiarskom Berne. Popri svojom povolaní obetoval svoj čas boju za práva Rómov a zlepšenie ich postavenia v civilizovanej spoločnosti. Bol spoluzakladateľom Zväzu Cigánov-Rómov na Slovensku a patril k spoluorganizátorom prvého kongresu Medzinárodnej rómskej únie, ktorého bol prezidentom a následne bol zvolený za zástupcu únie v Komisii pre ľudské práva pri OSN v Ženeve. Najväčšiu váhu prikladal Kultúrnej cene mesta Bern, ktorú získal v roku 1985. Je najvýznamnejšou rómskou osobnosťou 20. storočia nielen v európskom, ale aj svetovom meradle. Združenie česko-slovenských Rómov v Kanade ho v roku 2001 nominovalo na Nobelovu cenu za mier. Vyznamenanie získal za mimoriadne zásluhy o rozvoj v sociálnej oblasti a za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí. Prebral ho jeho syn Davide Cibula.
Alžbeta Rajterová – Pribinov kríž II. triedy
Dramaturgička, muzikologička, redaktorka a prekladateľka, ktorej druhým domovom bola viac než tri desaťročia Slovenská filharmónia. Alžbeta Rajterová zasvätila svoj profesijný život rozvoju a popularizácii slovenskej vážnej hudby ako dramaturgička a neskôr na začiatku 90. rokov 20. storočia aj ako riaditeľka Slovenskej filharmónie. Ako uznávaná muzikologička sa venuje taktiež prekladateľskej a redakčnej činnosti. Je autorkou množstva publikácií o slovenskej i svetovej vážnej hudbe. Získala štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti hudby.
Tibor Soós – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Bývalý kanoista, juniorský reprezentant ČSSR a viacnásobný majster Slovenska v C2. Kanoistika bola a naďalej zostáva jeho celoživotnou vášňou, o to pozoruhodnejšie je, že sa jej venuje celé desaťročia popri zamestnaní. Takmer tridsať rokov viedol v Komárne najúspešnejší slovenský kanoistický klub KKK a ako tréner prispel k úspechom silnej generácie komárňanských olympijských víťazov a majstrov sveta i Európy. Za jeho výnimočne úspešné trénerské pôsobenie získal aj niekoľko ocenení Slovenského olympijského výboru. Prezidentka ho ocenila za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti športu.
Ondrej Demáček – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Priekopník počítačov na Slovensku. Bol jedným z gymnaziálnych učiteľov, ktorý nenápadne a v tichosti ovplyvnil vývoj celého jedného odvetvia vedy a hospodárstva. Narodil sa v Považskej Bystrici a od roku 1973 sa venoval na bratislavskom Gymnáziu Jura Hronca mladým záujemcom o programovanie. Vo svojich žiakoch pestoval lásku k prírode, nadšenie pre turistiku a aj hrdosť na to, že študujú na škole, ktorá je pomenovaná podľa nestora slovenskej pedagogiky a spoluzakladateľa slovenského vysokého školstva, akademika Jura Hronca. Bol iniciátorom myšlienky založenia programátorskej kategórie matematickej olympiády, v rámci ktorej sa jeho žiaci umiestňovali na celoštátnych kolách i na medzinárodnej informatickej olympiáde. Jeho významným dielom bolo založenie a rozvoj Korešpondenčného seminára z programovania, vďaka čomu prispel k vzdelávaniu v oblasti informatiky a k rastu väčšiny z desiatok ostatných kolegov Slovákov v Googli. Získal ocenenie za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti školstva.
Mária Šustrová – Pribinov kríž III. triedy
K jej celoživotnému poslaniu ju priviedol vlastný osud. Pediatrička Mária Šustrová sa začala Downovmu syndrómu venovať po narodení svojho syna. Jej presvedčenie, že ľudia s Downovým syndrómom vyžadujú osobitný prístup a starostlivosť, ju priviedlo k založeniu Spoločnosti Downovho syndrómu na Slovensku. Popri ambulantnej praxi pokračovala aj v klinickej a vedecko-výskumnej práci v tejto oblasti a stala sa uznávanou odborníčkou doma i v zahraničí. Za svoju neúnavnú prácu získala v roku 2008 Krištáľové krídlo za medicínu a vedu. Svojou angažovanosťou pomohla s búraním bariér pre ľudí s downovým syndrómom a so skvalitnením ich života a života ich blízkych. Získala vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti pozitívneho zviditeľňovania detí s Downovým syndrómom.
Jozef Plachý – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Trinásťnásobný majster Československa v behu na 800 m a dvojnásobný československý majster v behu na 1500 m. Jeho najrýchlejší čas na 800 m z roku 1969 zostal nepokorený takmer 40 rokov. Jozef Plachý je dodnes zapísaný v spomienkach športových fanúšikov ako jeden z najvýznamnejších československých atlétov 20. storočia. Po ukončení aktívnej kariéry sa venoval mladým športovým talentom ako tréner. Vlani oslávil životné jubileum 70 rokov. Prezidentka ho ocenila za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti športu.
Silvia Pastoreková – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Vedúca vedecká pracovníčka Virologického ústavu Biomedicínskeho centra Slovenskej Akadémie Vied. Je spoluobjaviteľkou nádorového biomarkera CA9, spoluautorka medzinárodných patentov na jeho využitie v onkologickej diagnostike a terapii, členka Učenej spoločnosti Slovenska a prezidentka Medzinárodnej spoločnosti pre nádorový metabolizmus. Slovenská vedkyňa spoluobjavila enzým, ktorý prispieva k metastázovaniu nádorových buniek. Je nositeľkou Ceny Slovenskej Akadémie Vied za vedecko-výskumnú činnosť za rok 2003, Krištáľového krídla v kategórii Medicína a veda za rok 2005, Slovenka roka v kategórii Veda a vzdelávanie za rok 2009 a nositeľka ceny Akadémie vzdelávania za popularizáciu vedy za rok 2010. Získala štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti vedy.
Pavel Sadloň – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Už štyri desaťročia pôsobí v oblasti pedagogickej práce, z toho tridsať rokov ako riaditeľ Gymnázia na ul. Ladislava Sáru 1 v Bratislave. Jeho meno je úzko späté so vznikom, rozvojom a podporou bilingválneho vzdelávania na Slovensku. Ako dlhoročný metodik vzdelávania v predmete geografia sa intenzívne zapájal do tvorby metodík vyučovania i meniacej sa školskej legislatívy. Pre podporu slovensko-talianskeho vzdelávania založil nadáciu i neinvestičný fond. Od roku 2018 je prezidentom Zväzu školských asociácií a združení SR a stal sa čestným členom prezídia Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií SR, ktorú predtým jedenásť rokov viedol. Ocenili ho za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti školstva.
Andrej Bán – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy
Fotograf, reportér, publicista a spisovateľ, držiteľ Krištáľového krídla v kategórii publicistika a literatúra a niekoľkých novinárskych cien aj ocenenia Biela vrana. Andrej Bán po štúdiu ekonómie a žurnalistiky zostal verný médiám, no najmä v roli reportážneho fotografa v krízami postihnutých krajinách na Balkáne či Blízkom východe. Jeho osobná skúsenosť s ľudskými osudmi zasiahnutými prírodnými a spoločenskými katastrofami ho motivovala aktívne sa podieľať na založení organizácie Človek v ohrození. Po voľbách v roku 2016 založil spolu s aktivistom Michalom Karakom občiansku iniciatívu „Zabudnuté Slovensko“. Ich cieľom bolo diskutovať o extrémizme a fašizme, xenofóbii či intolerancii – počas uplynulých rokov prešli desiatky miest od Skalice po Vranov nad Topľou. Andrej Bán okrem článkov a reportáží napísal aj viacero kníh. Ako je pri nich uvedené: V jeho textoch výrazne cítiť pozorné oko fotografa, v jeho fotografiách zase presný postreh výborného rozprávača a všíma si najmä tých, ktorí žijú ďaleko za horizontom všeobecnej pozornosti. Získal vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.
Klára Kubíčková – Pribinov kríž II. triedy
Slovenská historička architektúry, Klára Kubíčková narodená v Leviciach, absolvovala štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti žije v Banskej Bystrici a spracováva dejiny architektúry mesta Banská Bystrica v 20. storočí. Vo vedeckovýskumnej činnosti sa zameriava na teórie hodnôt, metódy hodnotenia a kritiky architektúry. Je autorkou mnohých umeleckohistorických výskumov historickej architektúry. Spracovala koncepcie a bola kurátorkou vyše 70 výstav na Slovensku a v zahraničí. Je spoluzakladateľkou Centra architekta Ladislava Eduarda Hudeca v Banskej Bystrici a venuje sa aj prezentácii kultúrneho odkazu Hudecovho diela. V roku 2019 získala Cenu Emila Belluša za celoživotné dielo v oblasti architektúry. Prezidentka ju ocenila za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.
Rudolf Urc – Pribinov kríž I. triedy
Režisér, scenárista a dramaturg, ktorého diváci poznajú hlavne z oblasti animovaného filmu. Nepriazeň režimu, ktorý mu v čase normalizácie zakázal pôsobiť naďalej v oblasti dokumentárnej tvorby, ho nezlomila, práve naopak. Svojho preradenia do oblasti animovaného filmu sa chopil s vervou a slovenský animovaný film v ňom získal skvelého dramaturga, režiséra a tvorivú osobnosť, ktorá stojí za radom úspešných animovaných filmov. Okrem tvorby sa venuje aj publikačnej činnosti, stál pri zrode festivalu Bienále animácie Bratislava a je zakladateľom katedry animovanej tvorby na VŠVU v Bratislave. V tejto oblasti získal aj profesúru. Za svoj prínos v oblasti animovaného filmu získal niekoľko ocenení. Zuzana Čaputová ho vyznamenala za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti animovaného filmu
Milada Horáková – Rad Bieleho dvojkríža I. triedy in memoriam
Česká právnička, politička, bojovníčka za práva žien, obeť justičnej vraždy. Narodila sa v Prahe, vyštudovala právo, pôsobila v ženskom hnutí, angažovala sa v politike. V roku 1939 sa zapojila do protinacistického odboja. Spolu s manželom ju v septembri 1940 zajalo gestapo. V roku 1944 jej súd najprv navrhol trest smrti, nakoniec však rozsudok zmenil na osem rokov žalára. Trest si odpykávala v ženskej väznici pri Mníchove, kde bola väznená až do oslobodenia americkou armádou v apríli 1945. Milada Horáková sa aj po vojne politicky angažovala a vystupovala kriticky voči komunistickému režimu. V roku 1950 bola nespravodlivo odsúdená a popravená v najväčšom z vykonštruovaných politických procesov. V liste na rozlúčku napísala: „Choď světem s očima otevřenýma a poslouchej nejen své bolesti a zájmy, ale i bolesti, zájmy a tužby těch ostatních.“ Tento rok uplynie od jej popravy presne 70 rokov. Štátne vyznamenanie získala za mimoriadne zásluhy o Slovenskú republiku, najmä za rozvoj a ochranu demokracie, ľudských práv a slobôd. Vyznamenanie prebrala Erika Mačáková, členka Klubu Milady Horákovej.
František Mikloško – Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
Narodil sa v Nitre a študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor matematika. V minulosti pracoval v Ústave technickej kybernetiky SAV v Bratislave. Od svojich vysokoškolských štúdií až do Nežnej revolúcie sa angažoval v tzv. tajnej cirkvi. Pracoval medzi vysokoškolskou mládežou, podieľal sa na tvorbe samizdatov, bol jedným zo zvolávateľov Sviečkovej manifestácie. Bol jedným zo zakladajúcich členov hnutia Verejnosť proti násiliu a po Nežnej revolúcii sa stal predsedom Slovenskej národnej rady. Roky sa politicky angažoval ako predstaviteľ kresťanských politických strán a hnutí. Svojou vysokou morálnou autoritou dokázal spájať ľudí rôznych svetonázorov. V roku 2001 dostal spolu s Gabrielou Smolíkovou a Petrom Smolíkom Cenu Dominika Tatarku za dielo Zločiny komunizmu na Slovensku 1947-1989 a v roku 2005 stredoeurópsku Cena sv. Vojtecha. Prezidentka ho ocenila za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.
