Pomaly sa pohybujúce búrky a s nimi spojené záplavy, aké nedávno zasiahli Nemecko a Belgicko, by do konca storočia mohli byť až štrnásťkrát častejšie, tvrdí štúdia univerzity v Newcastli na základe počítačového modelovania. Štúdia podľa svojich autorov patrí medzi prvé, ktoré sa zaoberajú rýchlosťou pohybu búrok.
Čím pomalšie sa búrka pohybuje, tým väčší objem vody na dané územie spadne a úmerne tomu sa zvyšuje riziko záplav, vysvetľuje denník The Guardian. Vedci už skôr zistili, že vyššie teploty vzduchu, spojené s klimatickými zmenami, umožňujú zadržiavanie väčšej vlhkosti v atmosfére. To môže viesť k silnejším dažďom. Nová štúdia sa ale navyše zaoberá aj rýchlosťou pohybu búrok a pridáva tak nový faktor ovplyvňujúci extrémne výkyvy počasia.
Dôvodom pre pomalší pohyb búrok by podľa vedcov mohla byť rýchlo sa otepľujúca Arktída, čo spomaľuje prúdenie vzduchu v atmosfére v smere zo západu na východ.
"Simulácia naznačila, že môžu prísť ešte horšie veci," uviedol vedúci štúdie Abdullah Kahraman z univerzity v Newcastli. Moderné technológie a superpočítače podľa Kahramana umožňujú podrobnejšie klimatické simulácie s vyšším rozlíšením a tým aj presnejšie odhady vývoja búrkových systémov.
Podľa autorov štúdie počet pomaly sa pohybujúcich búrok najvýznamnejšie rastie v letných mesiacoch, najmä v auguste. Vedcov prekvapilo, že zmena trendu sa týka celého kontinentu, vrátane chladných území na severe, kam patrí okrem Škandinávie aj Británia. V roku 2100 bude v Európe prostredie s potenciálom sedemkrát častejších extrémnych zrážok ako dnes. Šanca na takmer sa nepohybujúce búrky bude jedenásťkrát vyššia, nad pevninou štrnásťkrát vyššia ako teraz.
"Vlády po celom svete boli príliš pomalé v znižovaní emisií skleníkových plynov a globálne otepľovanie rýchlo postupuje," uviedla profesorka Hayley Fowlerová z univerzity v Newcastli.
