Súd v Minsku odsúdil bieloruského disidenta, nositeľa Nobelovej ceny za mier a ochrancu ľudských práv Alesa Bjaljackého na desať rokov väzenia. Ďalší traja spoluobžalovaní, z ktorých jeden utiekol do cudziny a bol súdený v neprítomnosti, boli odsúdení po siedmich, ôsmich a deviatich rokoch väzenia, oznámili reportéri ruských a bieloruských médií zo súdnej siene.
O verdiktoch informovala aj mimovládna organizácia Vjasna, ktorú 60-ročný Bjaljacki vedie. Bieloruské úrady Vjasnu, ktorá informuje o porušovaní ľudských práv v krajine, zakázali ako extrémistickú organizáciu.
Sudkyňa Maryna Zapasniková okrem Bjaljackého odsúdila aj jeho zástupcu Valjancina Stefanoviča, koordinátora kampane za slobodné voľby, právnika Uladzimira Labkoviča a v neprítomnosti ochrancu ľudských práv Dzmitryja Salaujova za "pašovanie hotovosti organizovanou skupinou" a financovanie protestov, keď úrady znovu vyhlásili Alexandra Lukašenka víťazom prezidentských volieb. Podľa opozície boli voľby sfalšované, Západ odmietol uznať Lukašenkovu legitimitu.
Obžalovaní vinu odmietli a proces označili za politicky motivovaný.
Vjasna na svojom webe uviedla, že počas vynášania verdiktu mali obžalovaní putá na rukách. Pripomenula tiež, že v predvečer vynesenia rozsudku vydalo 21 medzinárodných organizácií pre ľudské práva vyhlásenie požadujúce prepustenie obrancov ľudských práv a stiahnutie všetkých obvinení proti nim.
Bjaljacki vlani získal Nobelovu cenu za mier spoločne s ruskou organizáciou Memorial, preslávenou odhaľovaním zločinov komunizmu a ochranou ľudských práv, a ukrajinským Centrom pre občianske slobody, ktoré sa okrem iného venuje vyšetrovaniu potenciálnych ruských vojnových zločinov na Ukrajine. Za Bjaljackého musela cenu prevziať jeho manželka, pretože bieloruský disident bol už vo väzení. Bjaljackého priatelia pokladajú proces za pomstu Lukašenkovho režimu.
Súdny proces začal v januári a prokuratúra minulý týždeň oznámila, že pre Bjaljackého žiada 12 rokov väzenia, zatiaľ čo pre ďalších spoluobvinených 11, desať a deväť rokov väzenia.
"Trestné konanie proti nám, ochrancom ľudských práv z Vjasny, je politicky motivované," uviedol predtým Bjaljacki. "Celková situácia v krajine, kedy dochádza k represiám a porušovaniu ľudských práv, svedčí o politickom pozadí tohto prípadu," dodal.
Podľa ochrancov ľudských práv je teraz v bieloruských väzniciach asi 1500 politických väzňov. Od leta 2020 polícia a tajná služba zadržali podľa odhadov 50-tisíc ľudí za to, že sa zúčastnili na protestoch alebo kritizovali úrady.
