Reprofoto antikvariát Paseka
Časopis Kultúrny život patril za éry socializmu ale aj po roku 1989 medzi najznámejšie tituly a jeho autori mali pre svoje názory často problém s režimom. Po niekoľko ročnej odmlke sa vracia.
Od začiatku svojho vydávania v roku 1946 bol nielen reflexiou kultúrneho, ale najmä spoločenského diania. Významnú úlohu zohral v druhej polovici šesťdesiatych rokov, keď sa stal jedným z hlavných mediálnych hlásateľov demokratizácie spoločnosti. Preto bolo v auguste 1968 jeho vydávanie zastavené. V rokoch 1990 – 1993 reprezentoval Kultúrny život pod vedením Ivana Štrpku liberálne a proeurópske myslenie, pričom sa opakovane dostával do sporov s vtedajšou slovenskou vládnou mocou. Nakoniec pre nedostatok financií ukončil roku 1993 svoju činnosť. Krátko bol obnovený v roku 1994 a potom v roku 2000 sa ho pokúsil obnoviť Ján Kamenistý, no vychádzal len do roku 2002.
Teraz vychádza opäť. Vzkriesiť Kultúrny život sa rozhodlo vydavateľstvo Petit Press v podobe printového kultúrneho mesačníka. Prvýkrát ho čitatelia našli v denníku SME v piatok 7. septembra 2018.
Kultúrny život v novej podobe nesie podtitul umenie dobrej spoločnosti.
Prvé dve čísla Kultúrneho života boli súčasťou mesačníka Magazín o knihách, ktorý sa distribuuje spolu s denníkom SME každý prvý piatok v mesiaci.
Od novembra bude Kultúrny život samostatnou 16-stranovou prílohou denníka SME každý tretí piatok v mesiaci a taktiež bude distribuovaný aj ako samostatný titul, píše spoločnosť v tlačovej správe.
Redakciu mesačníka tvoria Martin Kasarda, ktorý v rokoch 1990 – 1993 pracoval aj v redakcii Kultúrneho života ako redaktor pre literatúru a literárnu kritiku), novinár Robert Kotian a viacero externých spolupracovníkov.
„Chceme hovoriť o spoločenských a kultúrnych trendoch, ktoré vytvárajú dobrú spoločnosť – liberálnu, demokratickú, proeurópsku a hlavne kultúrnu. Cítime, že na Slovensku sa diskusie občas zvrtnú do slovných prestreliek, my by sme však radi nahradili náboje argumentami, analýzami a pohľadmi na to, ako by súčasná krajina mala a mohla vyzerať,“ povedal Kasarda.
Prvé číslo prinieslo rozhovor s Michalom Kaščákom, text sociologičky Oľgy Gyarfášovej, filmológa Juraja Malíčka, spisovateľa Juraja Červenáka, historika Jakuba Drábika, politologičky Lucie Húsenicovej, hudobného publicistu Mariana Zimu, divadelníčky Dariny Károvej či materiál o festivale Amplión v Banskej Štiavnici.
