Foto: SME
V čase, keď sa na súde rieši kauza Markízy a pochybných miliónových Kočnerových zmeniek, ktorá stojí práve na originalite podpisu Pavla Ruska, zmizla bakalárska práca, ktorú mohli využiť súdni znalci. Aktualizácia o reakciu docentky Svetlany Hlavčákovej.
Redaktorka denníka SME Nina Sobotovičová dnes na facebooku oznámila, že sa jej za zvláštnych okolností stratila záverečná bakalárska práca, súčasťou ktorej boli niekoľkostranové rozhovory s Pavlom Ruskom a Mariánom Kočnerom aj s ich originálnymi podpismi. Prácu pripravovala v rámci svojho štúdia na katedre žurnalistiky Univerzity Komenského v Bratislave.
„Na katedre (od docentky Svetlany Hlavčákovej) som sa potom dozvedela, že ak chcem, aby boli rozhovory ako zdroje nepriestrelné, musím dať každú jednu stranu podpísať respondentovi. Nepotešilo ma to. V praxi to totiž znamenalo ďalšie stretnutie s oboma pánmi,“ píše Sobotovičová na facebooku. A tak sa stretla s Kočnerom a Ruskom opäť a tí jej podpísali oba rozhovory. Bolo to minulý rok. Rusko dal podpis na každú z 10 strán rozhovoru a Kočner mal takto podpísať 17 strán. „Stretli sme sa, obaja si rozhovory znova prečítali a na každej strane ich podpísali.“
Do školy odovzdala dve práce. Originál mal ísť do knižnice a kópia na katedru.
Pred tromi týždňami jej kolega povedal, že jej práca by bola zaujímavá pre právnikov Markízy, lebo sú tam originály Ruskových podpisov, ktoré chceli dať skúmať súdnemu znalcovi. Právnici Markízy totiž spochybňujú podpisy na kontroverzných zmenkách.
Odporúčame aj: Prokurátor: Ak by súd Kočnera s Ruskom odsúdil, hrozí im 12 až 20 rokov
„Z tých Ruskových podpisov v mojej bakalárskej práci vyplýva jedna vec. A to, že Ruskovi sa podpis za tých 20 rokov zmenil, a zmenky boli podpísané tým jeho súčasným (ktorý mám aj ja v bakalárke). Vizuálne sa zhodujú. Kdežto jeho podpisy z čias šéfovania Markíze sú celkom iné (aj oproti mojej práci aj v porovnaní so zmenkami)," píše Sobotovičová.
„Zavolala som preto do knižnice, že či sa práca v takýchto prípadoch dá poskytnúť aj inak, ako len prezenčne a dozvedela som sa, že oni originál mojej práce nemajú. Dostali iba verziu so skenmi. Lenže ani na katedre ho nemajú. Hľadala ho sekretárka, hľadal ho môj školiteľ (pre istotu ešte aj u seba doma). A nič. Naposledy tú prácu zrejme mala docentka Hlavčáková,“ píše Sobotovičová, ktorá je editorkou SME od roku 2015. Začala na športe, neskôr prešla na oddelenie online spravodajstva.
Pokúšala sa skontaktovať s Hlavčákovou, tá jej najprv povedala, že je v zahraničí a potom ju už nezdvíhala. Sobotovičová ešte dodala, že Hlavčáková jej predtým povedala, že témou sa už nemá zaoberať v diplomovke.
Aktualizácia o stanovisko dekana Filozofickej fakulty UK Jaroslava Šušola: V súlade s príslušnými smernicami FiF UK a UK sú záverečné práce našich študentov archivované v dvoch vytlačených exemplároch, jeden sa nachádza vo fonde Akademickej knižnice UK a druhý vytlačený exemplár ostáva v knižničnom fonde príslušnej katedry. Okrem toho sú všetky záverečné práce archivované aj v elektronickej forme. Filozofická fakulta UK má k dispozícii obidva vytlačené exempláre bakalárskej práce Bc. Niny Sobotovičovej. Elektronická verzia tejto bakalárskej práce bude zverejnená až roku 2020, keďže si túto možnosť v Licenčnej zmluve zvolila sama študentka.
Aktualizácia o stanovisko Svetlany Hlavčákovej (18.9.): "Bola som na dovolenke so svojou rodinou, na ktorú mám zo zákona právo, a počas nej, samozrejme, neotváram pracovnú poštu, rovnako ako mám svoj mobil zatvorený v hotelovom trezore a vyberám si ho iba večer. Nazdávam sa, ze počas svojej dovolenky mám právo nevenovať sa študentom, ktorým sa inak venujeme po celý akademický rok. Tak to bolo aj s Bc. Ninou Sobotovičovou. Odmietla som sa počas návštevy svetoznámeho múzea venovať jej problémom a navrhla som jej, aby mi hneď v pondelok, po mojom návrate z dovolenky, zatelefonovala. Neurobila tak počas celého týždňa, čo som bola na Slovensku a čakala na jej telefonát. Ozvala sa opäť až vtedy, keď som bola na ďalšej dovolenke s mobilom v trezore. Nemala som teda možnosť študentku informovať, že jej bakalárska práca je u vedúcej katedry, a že takéto veci sa neriešia so sekretárkou alebo študentom-doktorandom. Študentka sa neobrátila so svojou žiadosťou o informáciu na nikoho z vedenia katedry, ktorý by ju kompetentne informoval o tom, kde sa nachádza jej bakalárska práca a čo sa v médiách vyjadril dekan fakulty. Navyše, ako sa pre médiá vyjadrili predstavitelia Markízy, oni jej prácu vlastne nepotrebujú."
Stanovisko NIny Sobotovičovej (18.9.): "Pani docentku som na mobil prvýkrát kontaktovala 30. augusta, po tom, čo som ju ani profesorku Serafínovú nezastihla na ich klapkách na katedre. To mi však pripadalo prirodzené, že v takom čase sa na katedre ešte nemusia nachádzať. Prvý telefonát na mobil mi pani docentka nezodvihla, o deň neskôr už reagovala a povedala, aby som jej nevolala, pretože je v zahraničí a vráti sa o dva týždne. Napísala som jej preto aspoň rozsiahlu vysvetľujúcu SMS, aby som ju oboznámila s dôvodom, prečo som si dovolila kontaktovať ju na mobil. Medzičasom som kontaktovala sekretariát katedry a svojho školiteľa. Obaja prácu hľadali, sekretárka na katedre, školiteľ dokonca aj u seba doma.
Docentku Hlavčákovú som sa snažila opätovne kontaktovať o dva týždne. Už nedvíhla. Reakcii Omédiách.com poskytujem výpis svojich hovorov, ktorý to dokazuje. Teraz docentka Hlavčáková tvrdí, že som jej v dohodnutom termíne opätovne nevolala. Po medializácii môjho statusu mi napísala nepríjemnú SMS. Jej popchnutej reakcii síce skutočne rozumiem, čomu nerozumiem je, prečo som na túto textovú odpoveď musela čakať taký dlhý čas a dovtedy bezvýsledne hľadať svoju prácu.
O prácu nemali záujem iba právnici Markízy ale aj operatívci z NAKA, ktorým však napokon stačila elektronická verzia."
