Zdroj: Ikar
Špión hlboko vnútri KGB predstavoval najväčšiu výhru každej západnej spravodajskej služby. No ako poznamenal šéf CIA Richard Helms, infiltrovať agenta do KGB bolo „rovnako nepravdepodobné ako umiestniť rezidentov na planéte Mars“.
Bill Gates o tejto knihe povedal, že je rovnako vzrušujúca, ako jeho obľúbené špionážne romány. Reč je o novinke vydavateľstva Ikar Špión a zradca, autorom je Ben Macintyre a je to skutočný príbeh Olega Gordijevského, ktorý bol agentom ruskej KGB, veľmi bystrý, kultivovaný, šikovný... ale veľmi rýchlo začal považovať komunistické zriadenie Sovietskeho zväzu za zločinecké, barbarské, neschopné reformy. A aj preto začal pracovať pre britskú tajnú službu MI6.
Jeho príbeh je naozaj fascinujúci – veľmi nepríjemne ho zaskočil vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 a aj to prispelo k jeho takpovediac zrade, keď začal západu dodávať množstvo tajných informácií. Pomáhal im odhaľovať ruských špiónov, odkrýval tajné plány ruskej spravodajskej služby. Dokonca do veľkej miery ovplyvnil rokovania Margaret Thatcherovej a Michaila Gorbačova.
Oleg Gordijevskij mal v KGB veľmi vysoké postavenie a preto aj prístup k naozaj stráženým tajomstvám, ktoré poskytoval Británii. V tomto je jeho príbeh skutočne vzrušujúci, pretože sledujete ako doslova ovplyvňoval priebeh studenej vojny a ako dokáže jediný človek meniť názory, pohľady a budúcnosť jednotlivých krajín.
Reagan aj Thatcherová chápali studenú vojnu v zmysle komunistického ohrozenia mierovej západnej demokracie. Vďaka Gordijevskému si teraz uvedomovali, že sovietska úzkosť pravdepodobne predstavuje väčšiu hrozbu pre svet ako sovietska agresia. Vo svojich pamätiach Reagan píše: „Počas troch rokov som sa o Rusoch naučil čosi prekvapujúce: mnohí ľudia na vrchole sovietskej hierarchie sa naozaj báli Ameriky a Američanov... Začal som si uvedomovať, že mnohí sovietski funkcionári v nás videli nielen protivníkov, ale aj potenciálnych agresorov, ktorí na nich v rámci prvého úderu môžu vypustiť jadrové zbrane.“
Kniha Špión a zradca je výborný pohľad na politiku a prácu spravodajských služieb v Sovietskom zväze, Británii aj USA. V závere knihy sledujete útek Gordijevského zo Sovietskeho zväzu cez Fínsko do Londýna a tá časť je neskutočne napínavá. Akoby ste sledovali filmový triler.
Vypočujte si úryvok. Z knihy číta Dado Nagy:
Prečítajte si úryvok z knihy Špión a zradca:
V januári 1968 reformátor Alexander Dubček, prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa, začal liberalizovať svoju krajinu a zbavovať ju sovietskeho jarma. Zmiernil reguláciu cestovania, slobody prejavu a cenzúry. Jeho „socializmus s ľudskou tvárou“ sa spájal s prísľubom obmedzenia moci tajnej polície, zlepšenia vzťahov so Západom a napokon aj vyhlásenia slobodných volieb.
Gordijevskij pozoroval tieto udalosti s čoraz väčším vzrušením. Keby sa Československo zbavilo zovretia Moskvy, mohli by ho nasledovať ďalšie satelity Sovietskeho zväzu. V kodanskej rezidentúre KGB sa názory na československé reformy výrazne líšili. Niektorí tvrdili, že Moskva zasiahne vojensky, ako to urobila v roku 1956 v Maďarsku. Iní vrátane Gordijevského a Ľubimova si boli istí, že československá revolúcia dosiahne úspech. „Oleg a ja sme boli presvedčení, že sovietske tanky do Prahy nevyrazia,“ napísal Ľubimov. „Stavili sme sa o celú debnu piva Tuborg.“ To, čo sa dialo, nabilo energiou aj Jelenu, ktorá sa o politiku zvyčajne nezaujímala. „Československo sme vnímali ako veľkú nádej na liberálnejšiu budúcnosť,“ uviedol Gordijevskij. „Nielen pre túto krajinu, ale aj pre tú našu.“
V moskovskom centre chápala KGB československý reformný experiment ako existenčnú hrozbu pre samotný komunizmus, ktorá potenciálne mohla vychýliť jazýček váh studenej vojny v neprospech Moskvy. Na hranici s Československom sa začali zhromažďovať sovietske vojská. KGB nečakala na signál z Kremľa a proti československej „kontrarevolúcii“ začala bojovať prostredníctvom malej armády špiónov. Jedným z nich bol Vasilij Gordijevskij.
Kým jeden brat s čoraz väčším nadšením sledoval, ako Pražská jar prekvitá, druhého poslali, aby ju udusil v zárodku.
Začiatkom roka 1968 prekĺzlo do Československa vyše tridsať ilegálov KGB s príkazom od predsedu KGB Jurija Andropova sabotovať československé reformné hnutie, infiltrovať „reakcionárske“ intelektuálne kruhy a uniesť popredných podporovateľov Pražskej jari. Väčšina týchto agentov cestovala v prestrojení za západných turistov, pretože sa predpokladalo, že československí „štváči“ s väčšou pravdepodobnosťou odhalia svoje plány pozitívne nakloneným cudzincom. Ciele zahŕňali intelektuálov, akademických pracovníkov, novinárov, študentov a spisovateľov vrátane Milana Kunderu a Václava Havla. Bola to najväčšia spravodajská operácia, akú KGB kedy podnikla proti členovi Varšavskej zmluvy.
Milan Buno, knižný publicista
