Ilustr. reprofoto EP
V demokratických štátoch ľudia veria vládam a médiám čoraz menej. Nedôvera verejnosti je už taká vysoká, že je veľmi ťažké viesť pokojné a konštruktívne debaty o kontroverzných témach. Podľa verejnosti je to dôsledkom nezvládnutej pandémie a všeobecnou hospodárskou skepsou.
Vyplýva to z celosvetového výskumu Barometer dôvery globálnej komunikačnej agentúry Edelman. Projekt 22 rokov skúma dôveru verejnosti po celom svete k vládam, biznisu, neziskovým organizáciám a médiám.
Tohtoročný výskum ukázal pád dôvery vo vlády a médiá a zároveň narastajúci vplyv biznisovej sféry. Predovšetkým vďaka jej úlohe pri vývoji a výskume vakcín a schopnosti prispôsobiť sa zmenám na trhu práce. V 16 krajinách z 27 stúpla aj dôvera v mimovládne neziskové organizácie.
Podľa agentúry Edelman sa výsledky dajú označiť ako kolaps dôvery. Spôsobil ho najmä strach zo straty zamestnania (85 percent), z klimatických zmien (75 percent), kyberútokov (71 percent), straty občianskych slobôd (65 percent) a z predsudkov a rasizmu (57 percent).
Výnimky vo výskume tvoria len autokracie ako Čína alebo Spojené arabské emiráty, kde dôvera v inštitúcie naopak stúpa. "Vzhľadom na to, že je v týchto krajinách extrémne obmedzená sloboda tlače a diskusií na sociálnych médiách a ľudia tak nemajú prístup k iným názorom, nemožno výsledky z demokratických a nedemokratických štátov úplne porovnávať," komentoval výsledky výskumu partner českej PR agentúry AMI Communications Jan Kučmáš.
Nedôvera podľa prieskumu ohrozuje sociálnu stabilitu, ľudia sa obávajú, že vlády kvôli voľbám a médiá kvôli čítanosti podporujú dezinformácie a snahy o rozdelenie spoločnosti. Na druhej strane sa zase firmy a neziskové organizácie ocitajú pod tlakom, aby riešili sociálne problémy, ktoré prekračujú ich možnosti. Kľúčom k sociálnej stabilite je však obnovenie dôvery, vyplýva z neho. "Ako ukazuje výskum, musia elity demokratických spoločností, teda predovšetkým vlády, s verejnosťou viac komunikovať a vysvetľovať jej svoje kroky. A to obzvlášť občanom, ktorí toľko nesledujú tradičné médiá," dodal Kučmáš.
Napriek tomu, že rozvinuté krajiny napumpovali do svojich ekonomík kvôli covidu milióny dolárov, nedokázali v obyvateľoch vzbudiť pocit dôvery. Tí podľa prieskumu prestávajú veriť, že sa im alebo ich rodinám v nasledujúcich piatich rokoch bude dariť lepšie. Dôvera ľudí v skoré zlepšenie ekonomickej situácie je v deviatich z 27 krajín na historickom minime, v Japonsku tomu verí len 15 percent opýtaných, vo Francúzsku 18 percent, v Nemecku 22 percent.
Dôvera podľa výskumu však súvisí aj s príjmovou hladinou, čím majú ľudia menej peňazí, tým menej dôverujú. Výraznú úlohu zohráva informovanosť, pokiaľ aj ľudia s nižšími príjmami čítajú hodnoverné zdroje informácií a kontrolujú si ich z niekoľkých strán, ich dôvera v inštitúcie je vyššia ako u tých bohatších bez záujmu o informácie.
Výskum sa konal v roku 2021 v 28 krajinách sveta a zúčastnilo sa ho viac ako 36.000 respondentov. V každej krajine na otázky odpovedalo minimálne 1500 ľudí.
