Tento rok zahynulo až 57 novinárov a 533 ich je väznených

Jedným z dôvodov nárastu počtu novinárskych obetí je ruská invázia na Ukrajinu. Na Ukrajine zaznamenala RSF osem zabitých novinárov. K najnebezpečnejším krajinám pre novinársku profesiu potom organizácia popri Ukrajine radí dlhodobo Mexiko, kde zomrelo jedenásť žurnalistov, a Haiti so šiestimi zabitými novinármi.

Z 57 tohtoročných novinárskych obetí ich bolo 45 cielene zavraždených, zvyšných 12 potom bolo zabitých pri práci.

RSF označovala za kritický pre slobodu tlače už minulý rok. Vtedy bolo kvôli práci väznených 488 novinárov, čo bol najvyšší údaj od roku 1995, kedy organizácia s monitorovaním týchto represií začala. Tento rok sa ale situácia ešte zhoršila. Za prudkým medziročným nárastom počtu zadržiavaných novinárov stoja podľa RSF najmä tri štáty: Čína, Barma a Irán. Zložitou sa stáva novinárska práca aj v Rusku, ktoré po invázii na Ukrajinu represie voči tlači vystupňovalo.

"Autoritárske režimy stále častejšie siahajú k tomu, že nepohodlné novinárky a novinárov jednoducho zatvárajú," uviedla organizácia. Poukázala tiež na to, že takéto režimy sa ani nesnažia novinárov odsúdiť, príslušný verdikt si totiž pred súdom vypočula len zhruba tretina väznených pracovníkov médií. Niektorí pritom na súd čakajú aj dlhšie ako dvadsať rokov.

Obzvlášť zložitá je práca novinárov v Číne, kde podľa RSF dosiahli cenzúra a štátny dohľad extrémny rozsah. Vrátane Hongkongu je tu zadržiavaných 110 novinárov. K Barme, ktorá väzní 62 novinárov, RSF poznamenala, že táto ázijská krajina prakticky považuje žurnalizmus za trestný čin.

Najrýchlejším tempom sa zhoršujú pracovné podmienky pre novinárov v Iráne, ktorým od septembra zmietajú protivládne protesty. V Iráne eviduje RSF najmenej 47 väznených novinárov. Demonštrácie tam vypukli po tom, čo zomrela 22-ročná Iránka kurdského pôvodu Mahsá Amíníová. Tá bola zadržaná podľa médií kvôli tomu, že mala príliš voľne nasadený hidžáb - šatku, ktorou si má moslimská žena zakrývať vlasy a dekolt a ktorú ženy v Iráne musia od islamskej revolúcie z roku 1979 nosiť na verejnosti. Podľa polície žena utrpela infarkt, podľa jej rodiny a ďalších zdrojov zomrela na následky policajnej brutality.

Zlé zostávajú naďalej podmienky pre žurnalistiku v Bielorusku, kde je podľa RSF kvôli svojej práci väznených 31 novinárov. Túto európsku krajinu, kde od roku 1994 vládne 4444444autoritársky prezident Alexander Lukašenko, organizácia dlhodobo radí medzi päticu štátov, kde je uväznených najviac novinárov. K tejto skupine patrí okrem Číny, Barmy, Iránu a Bieloruska ešte Vietnam s 39 zadržiavanými žurnalistami.

Kriticky hodnotí RSF vývoj aj v Rusku, ktoré po invázii zakázalo väčšinu nezávislých médií. "V Rusku boli v priebehu roka takmer všetky nezávislé médiá zakázané, uzavreté, alebo vyhlásené za zahraničných agentov," uviedla organizácia.

Rusko okrem iného trestá novinárov za to, že informujú o vojne na Ukrajine inak, než uvádza štátna propaganda. Za šírenie "nepravdivých informácií" o ruskej armáde im hrozí až 15 rokov väzenia. Za nepravdivé pokladajú ruské úrady akékoľvek informácie, ktoré sa odchyľujú od oficiálneho výkladu ruskej invázie na Ukrajinu.

Okrem zabitých a väznených novinárov eviduje RSF aj pracovníkov médií, ktorí boli unesení, prípadne zmizli. Tento rok sa obeťou únosov stalo, prípadne z predchádzajúcich rokov v moci únoscov zostalo 65 žurnalistov, z ktorých 52 bolo profesionálov, sedem o dianí informovalo ako občianski aktivisti a zvyšných šesť s médiami spolupracovalo. Takmer všetky prípady sa podobne ako vlani stali v troch krajinách – v Sýrii (42 unesených), v Iraku (11 unesených) a v Jemene (11 unesených). Výnimkou je Mali, kde je od minulého roka v zajatí francúzsky novinár Olivier Dubois.

Za nezvestné označuje RSF 49 novinárov, čo je o dva viac ako v minulom roku. K zmiznutým organizácia tento rok priradila jedného novinára z Ukrajiny a jedného z Mexika.9//