Zákaz používania špionážneho softvéru proti novinárom s výnimkou prísne vymedzených prípadov. Všetky médiá budú povinné zverejňovať informácie o ich vlastníkoch. Bude platiť mechanizmus na zabránenie svojvoľnému obmedzovaniu slobody tlače zo strany veľkých online platforiem.
Europoslanci v stredu definitívne schválili nové právne predpisy na ochranu novinárov a médií pred politickými alebo ekonomickými zásahmi.
Nový právny predpis zaväzuje členské štáty, aby chránili nezávislosť médií, a zakazuje všetky formy zásahov do redakčných rozhodnutí.
Ochrana práce novinárov
Podľa nových pravidiel verejné orgány nesmú vyvíjať nátlak na novinárov a redaktorov, aby prezradili svoje zdroje, napríklad ich zadržaním, ukladaním sankcií, vykonávaním prehliadok alebo inštaláciou invazívneho sledovacieho softvéru do ich elektronických zariadení.
Parlamentu sa podarilo presadiť rozsiahle ochranné opatrenia, ktoré umožňujú použitie špionážneho softvéru len v určitých prípadoch, a to na základe povolenia súdneho orgánu vyšetrujúceho závažné trestné činy, za ktoré hrozí trest odňatia slobody. Aj v týchto prípadoch však cieľové osoby musia byť informované o tom, že sledovanie prebehlo a budú mať možnosť napadnúť ho na súde.
Redakčná nezávislosť verejnoprávnych médií
Riaditelia a členovia správnych rád verejnoprávnych médií musia byť volení na dostatočne dlhé funkčné obdobie transparentným a nediskriminačným spôsobom, aby sa zabránilo zneužívaniu verejnoprávnych médií na politické účely. Z funkcie ich pred uplynutím platnosti zmluvy možno odvolať len vtedy, ak prestanú spĺňať odborné kritériá.
Verejnoprávne médiá musia byť financované transparentne a nestranne, pričom ich financovanie by malo byť udržateľné a predvídateľné.
Transparentné informácie o vlastníctve
Aby verejnosť vedela, kto ovláda médiá a aké záujmy môžu ovplyvňovať spravodajstvo, musia všetci poskytovatelia mediálnych služieb, ktorí poskytujú spravodajský a publicistický obsah bez ohľadu na veľkosť zverejňovať informácie o tom, kto ich vlastní a či ich priamo alebo nepriamo vlastní štát vo vnútroštátnej databáze.
Spravodlivé prideľovanie štátnej reklamy
Médiá budú musieť informovať aj o svojich príjmoch zo štátnej reklamy a o finančnej podpore poskytnutej štátom vrátane finančných prostriedkov z krajín mimo EÚ.
Verejné prostriedky sa médiám alebo online platformám budú musieť prideľovať na základe verejných, primeraných a nediskriminačných kritérií. Zverejňovať sa budú musieť aj informácie o výdavkoch na štátnu reklamu vrátane celkovej ročnej sumy a sumy vynaloženej na jednotlivé médiá.
Ochrana slobody médií v EÚ pred veľkými platformami
Europoslanci sa postarali o to, aby právne predpisy obsahovali mechanizmus, ktorý veľkým online platformám, ako sú Facebook, X (predtým Twitter) alebo Instagram, zabráni svojvoľne obmedzovať alebo odstraňovať nezávislý mediálny obsah. Podľa poslancov by sa však platformy mali najprv pokúsiť odlíšiť nezávislé médiá od zdrojov, ktoré nie sú nezávislé. Potom by mali platformy informovať príslušné médiá o tom, že sa chystajú ich obsah odstrániť alebo obmedziť, a poskytnúť im 24 hodín na reakciu. Platforma môže odstrániť alebo obmedziť obsah až po prijatí odpovede (alebo v prípade, že odpoveď nedostane), ak stále nespĺňa podmienky platformy.
Médiá sa môžu obrátiť na orgán mimosúdneho riešenia sporov a požiadať o stanovisko Európsku radu pre mediálne služby. Tento nový orgán EÚ zložený z národných regulačných orgánov bol zriadený na základe európskeho aktu o slobode médií.
„Novinári majú teraz spojenca, súbor nástrojov, ktoré ich chránia, posilňujú ich nezávislosť a pomáhajú im čeliť výzvam, zasahovaniu a tlaku, s ktorým sú často konfrontovaní. Toto nariadenie je odpoveďou na Orbána, Fica, Janšu, Putina a tých, ktorí chcú premieňať médiá na vlastné nástroje propagandy alebo šíriť falošné správy a destabilizovať naše demokracie. Žiadny novinár by sa nikdy nemal báť tlaku akéhokoľvek druhu, keď robí svoju prácu a informuje občanov,“ povedala spravodajkyňa Výboru pre občianske slobody Ramona Strugariu.
