Reprofoto EP
V posledných rokoch utiekli zo svojich krajín tisíce novinárov, ktorí utekali pred aktuálnym konfliktom, politickými represiami alebo z obáv o svoj život. V exile na nich ale čakajú ďalšie problémy v podobe neistoty ich právneho postavenia, digitálnych hrozieb a fyzických vyhrážok. V stredajšej správe to uviedla osobitná spravodajkyňa OSN pre ochranu práva na slobodu názoru a prejavu Irene Khanová, informuje agentúra AP.
Khanová v správe pre Valné zhromaždenie OSN okrem iného uvádza, že počet novinárov v exile sa zvýšil, pretože sa "zmenšuje priestor pre nezávislé a kritické médiá aj v demokratických krajinách, kde sa presadzujú autoritárske tendencie". Vo viac ako tretine krajín sveta slobodné, nezávislé a pluralitné médiá buď úplne chýbajú, alebo sú silne obmedzené. V týchto krajinách žijú viac ako dve tretiny svetovej populácie.
Väčšina novinárov a niektorých nezávislých médií často opúšťa krajinu svojho pôvodu, pretože chcú písať slobodne a bez cenzúry, uviedla Khanová pred Valným zhromaždením OSN. Táto bangladéšska právnička a bývalá generálna tajomníčka organizácie Amnesty International (AI) uviedla, že novinári, ktorí odišli do exilu, sú často odkázaní na nestále alebo len čiastočné pracovné úväzky a musia čeliť vyhrážkam. A to ako voči sebe, tak voči blízkym, ktorí zostali v pôvodnej krajine. V novej krajine pritom nemajú zaistený právny status ani istotu legálneho pobytu či zodpovedajúcu podporu pre ďalšiu prácu.
"Obavy o vlastnú bezpečnosť alebo o bezpečie vlastnej rodiny v krajine pôvodu, finančné problémy a prekonávanie bariér spojených so životom v cudzej krajine nakoniec mnoho novinárov vedie k tomu, že svoju profesiu opustia," uviedla Khanová. "Exil sa tak stáva ďalším spôsobom, ako umlčať kritické hlasy – ďalšou formou cenzúry tlače," dodáva.
Khanová, ktorej mandát pochádza od Rady OSN pre ľudské práva so sídlom v Ženeve, uviedla, že existuje medzinárodná právna ochrana pre novinárov v exile, od profesionálnych reportérov na plný úväzok až po blogerov publikujúcich na internete. Nie všetky krajiny ju ale rešpektujú.
V posledných rokoch podľa správy OSN utiekli stovky novinárov najmä z Afganistanu, Bieloruska, Číny, Etiópie, Iránu, Barmy, Nikaraguy, Ruska, Sudánu, Somálska, Turecka a z Ukrajiny. Okrem toho menší počet novinárov utiekol z mnohých ďalších krajín, vrátane Burundi, Guatemaly, Indie, Pakistanu a Tadžikistanu.
Khanová uviedla, že neexistujú žiadne štatistiky o tom, keď niektorá krajina porušuje niečie ľudské práva mimo svojich vlastných hraníc. Poukázala tak napríklad na únosy v Turecku a násilné navracanie najmenej 100 tureckých občanov vrátane novinárov z mnohých krajín. A tiež na iránske útoky na exilových iránskych novinárov, ktorí pracujú pre vysielanie BBC v perzštine.
V poslednom desaťročí sa tiež prudko zvýšil počet prípadov digitálneho sledovania. Špionážny softvér Pegasus umožňuje úradom prístup k telefónom a ďalším zariadeniam novinárov bez ich vedomia, uviedla Khanová. Na začiatku roku 2022 utiekli novinári zo Salvadoru do Kostariky, Mexika a ďalších krajín, keď vyšetrovanie nezávislých organizácií odhalilo prítomnosť softvéru Pegasus v ich zariadeniach.
Po invázii ruských vojsk na Ukrajinu z februára 2022 prijalo Rusko podľa Khanovej drakonické zákony na potláčanie slobody prejavu. Ruské súdy tiež vyniesli rozsudky v neprítomnosti nad niekoľkými exilovými novinármi.
Osobitná spravodajkyňa OSN pre ochranu práva na slobodu názoru a prejavu vyzvala tie krajiny, kam sa novinári uchýlili do exilu, aby im poskytli víza a pracovné povolenie. Pripomenula, že nezávislé médiá a novinári pomáhajú stavať mocných na zodpovednosť, čím podporujú demokraciu.
